tag:blogger.com,1999:blog-31235136222127272752024-03-18T21:13:35.320-07:00BRAIN DEVELOPMENT SCHOOLUnknownnoreply@blogger.comBlogger17125tag:blogger.com,1999:blog-3123513622212727275.post-49379437757214858082022-03-04T06:36:00.005-08:002022-03-04T06:38:56.300-08:00मुलांचे मित्र व्हा आणि त्यांना आपले विचार कळू द्या - भगवंत चव्हाण <p> आपल्या मुलांच्या सहवासात तुम्ही वेळ घालवता तेव्हा त्यांच्याशी तुमचा एक विशेष बंध तयार होतो. शिवाय, यामुळे मुले आपले विचार व भावना चांगल्याप्रकारे व्यक्त करण्यास शिकतात. मुलांसोबत अशी जवळीक—घरातच नव्हे तर बाहेरही आणि कोणत्याही उचित वेळी असणे महत्त्वाचे आहे असे शास्त्रवचनांतही सांगण्यात आले आहे.— </p><p>महागड्या खेळण्यांपेक्षा किंवा विशिष्ट प्रकारच्या प्रशिक्षणापेक्षा आईवडील आपल्या मुलांसोबत जो वेळ घालवतात तो जास्त महत्त्वाचा असतो, या गोष्टीला बाल विकास तज्ज्ञ देखील दुजोरा देतात. ज्यांकरता वेगळा खर्च करावा लागणार नाही अशी दररोजची कामे करतानाही तुम्ही मुलांसोबत संवाद साधण्याच्या संधी निर्माण करू शकता. उदाहरणार्थ, मुलांना बागेत फिरायला नेऊन निसर्गातल्या विविध गोष्टींचे त्यांच्यासोबत तुम्ही निरीक्षण करू शकता. असे करताना त्यांना अर्थपूर्ण प्रश्न विचारून त्यांना आपले विचार व्यक्त करण्याचे प्रोत्साहन तुम्हाला देता येईल.</p><p>शास्त्रवचनांत म्हटले आहे, की “नृत्य करण्याचा,” अर्थात आनंदाने बागडण्याचाही एक समय असतो. मोकळेपणाने खेळणे हे मुलांच्या बौद्धिक, भावनात्मक आणि सामाजिक विकासाकरता आवश्यक आहे. डॉ. मस्टर्ड यांच्या मते तर, खेळणे हे मुलांसाठी फक्त आवश्यकच नव्हे, तर अत्यावश्यक आहे. ते म्हणतात: “खेळताना मुलांच्या मेंदूतील तंत्रिका मार्गांचा विकास होतो जेणेकरून त्यांना अनेकविध कार्यक्षमता प्राप्त होतात.” अशा प्रकारच्या स्वयंस्फूर्त खेळांत अगदी साधी खेळणी वापरली जाऊ शकतात, जसे पुठ्ठ्याचा रिकामा डबा. महागड्या इलेक्ट्रॉनिक खेळण्यांइतकेच मुलांना साध्या घरगुती वस्तूंबद्दलही कुतूहल वाटते.</p><p>तज्ज्ञांच्या मते, सतत कोणातरी प्रौढ व्यक्तीच्या निगराणी व मार्गदर्शनाखाली, पूर्वनियोजित खेळ खेळल्यामुळे मुलांच्या कल्पकतेला व सर्जनशीलतेला वाव मिळत नाही. पालकांनी वाजवी असायला हवे. मुलांना आपल्याभोवतीच्या विश्वाचे स्वतःहून निरीक्षण करू द्या; लहानसहान अडथळ्यांना तोंड देऊन आपल्या बुद्धीच्या परीने त्यांवर मात करू द्या. सहसा मुले आपले मनोरंजन करण्याकरता स्वतःहूनच काहीतरी शोधून काढतात. अर्थात, आपले मूल काय करत आहे, ते कोठे खेळत आहे आणि त्याला काही इजा तर होणार नाही याची खात्री करण्याची आईवडिलांची जबाबदारी आहेच.</p><div><br /></div>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3123513622212727275.post-21218505095411154202021-12-18T03:41:00.001-08:002021-12-18T03:41:49.885-08:00मानवी मेंदू (Human Brain)<p> </p><h1 class="page-header-title clr" itemprop="headline" style="background-color: #1e73be; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #4c4c4c; font-family: "Noto Sans"; font-size: 44px; font-stretch: inherit; font-variant-east-asian: inherit; font-variant-numeric: inherit; line-height: 1.4em; margin: 0px; max-width: 100%; outline: 0px; padding: 0px; position: relative; text-align: center; vertical-align: baseline; z-index: 2;">मानवी मेंदू (Human Brain)</h1><div><br /></div><div><p style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #555555; font-family: "Noto Sans"; font-size: 16px; font-stretch: inherit; font-variant-east-asian: inherit; font-variant-numeric: inherit; line-height: inherit; margin: 0px 0px 20px; outline: 0px; padding: 0px; text-align: justify; vertical-align: baseline;">मेंदू हा मानवी चेतासंस्थेचे इंद्रिय आहे. मेंदू आणि मेरुरज्जू मिळून मध्यवर्ती चेतासंस्था बनते. मेंदू हा चेतापेशी, सहयोगी पेशी व रक्तवाहिन्या यांनी बनलेला असतो. प्रौढ मानवी मेंदूत सु. ८६ अब्ज चेतापेशी असतात आणि जवळजवळ तेवढ्याच सहयोगी पेशी असतात. मेंदू मऊ, जेलीप्रमाणे असून त्याभोवती असलेल्या कवटीमुळे त्याचे संरक्षण होते. प्रौढ मानवी मेंदूचे सरासरी वजन १,३००-१,४०० ग्रॅ. म्हणजे प्रत्येक व्यक्तीच्या शरीराच्या वजनाच्या सु. २% असते. पुरुषाच्या मेंदूचे आकारमान सु. १,२६० घसेंमी., तर स्त्रीच्या सु. १,१३० घसेंमी. असते. अन्य सस्तन प्राण्यांची तुलना केल्यास असे दिसून येते की मानवी मेंदू आकारमानाने आणि वजनाने चिंपँझीच्या मेंदूच्या तिप्पट असतो. हत्तीच्या मेंदूचे वजन सु. ५ किग्रॅ. असते. या लेखात प्रौढ मानवी मेंदूसंबंधी माहिती दिलेली आहे.</p><p style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #555555; font-family: "Noto Sans"; font-size: 16px; font-stretch: inherit; font-variant-east-asian: inherit; font-variant-numeric: inherit; line-height: inherit; margin: 0px 0px 20px; outline: 0px; padding: 0px; text-align: justify; vertical-align: baseline;">सर्व पृष्ठवंशी प्राण्यांच्या मेंदूप्रमाणे मानवाच्या मेंदूचेही अग्रमस्तिष्क, मध्यमस्तिष्क व पश्चमस्तिष्क (फोरब्रेन, मिडब्रेन व हाइंड ब्रेन) असे तीन भाग आहेत. मानवाच्या अग्रमस्तिष्काचे आकारमान इतर प्राण्यांच्या तुलनेने मोठे असते. अग्रमस्तिष्कामध्ये प्रमस्तिष्क (सेरेब्रम), चेतक (थॅलॅमस) आणि अधश्चेतक (हायपोथॅलॅमस) यांचा समावेश केला जातो. पश्चमस्तिष्कामध्ये अनुमस्तिष्क (सेरेबेलम) आणि मस्तिष्क स्तंभ (ब्रेन स्टेम) यांचा समावेश केला जातो. मस्तिष्क स्तंभ हा अनुमस्तिष्क सेतू (पोन्स) आणि मस्तिष्क पुच्छ (लंबमज्जा; मेडुला ऑब्लाँगेटा) यांनी बनलेला असतो. प्रमस्तिष्क, मस्तिष्क स्तंभ, अनुमस्तिष्क आणि मेरुरज्जू यांवर तीन मस्तिष्कावरणे असतात; सर्वांत बाहेरील कठीण आवरण- दृढ आवरण किंवा दृढतानिका, मधले आवरण- जाल आवरण किंवा जालतानिका आणि सर्वांत आतील व नाजुक आवरण- मृदु आवरण किंवा मृदुतानिका. जाल आवरण आणि मृदू आवरण यांच्या दरम्यान प्रमस्तिष्कमेरुद्रव (सेरेब्रोस्पायनल फ्लुइड) असतो. मेंदूच्या वेगवेगळ्या भागांच्या दरम्यान पोकळ्या म्हणजे मस्तिष्कनिलये असतात. मस्तिष्कनिलयांमध्ये प्रमस्तिष्कमेरुद्रव असतो.</p><figure aria-describedby="caption-attachment-4222" class="wp-caption alignright" id="attachment_4222" style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #555555; float: right; font-family: "Noto Sans"; font-size: 16px; font-stretch: inherit; font-variant-east-asian: inherit; font-variant-numeric: inherit; line-height: inherit; margin: 0px 0px 24px 1.5em; max-width: 100%; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline; width: 353px;"><a class="oceanwp-lightbox" href="https://marathivishwakosh.org/wp-content/uploads/2019/01/%E0%A4%AE%E0%A4%BE%E0%A4%A8%E0%A4%B5%E0%A5%80-%E0%A4%AE%E0%A5%87%E0%A4%82%E0%A4%A6%E0%A5%82.jpg?x38654" role="link" style="background-color: transparent; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #1e73be; cursor: pointer; font-family: inherit; font-stretch: inherit; font-style: inherit; font-variant: inherit; font-weight: inherit; line-height: inherit; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px; text-underline-offset: 3px; transition: all 0.3s ease 0s; vertical-align: baseline;"><img alt="" class="wp-image-4222" height="220" loading="lazy" sizes="(max-width: 353px) 100vw, 353px" src="https://marathivishwakosh.org/wp-content/uploads/2019/01/%E0%A4%AE%E0%A4%BE%E0%A4%A8%E0%A4%B5%E0%A5%80-%E0%A4%AE%E0%A5%87%E0%A4%82%E0%A4%A6%E0%A5%82-1024x639.jpg?x38654" srcset="https://marathivishwakosh.org/wp-content/uploads/2019/01/मानवी-मेंदू-1024x639.jpg 1024w, https://marathivishwakosh.org/wp-content/uploads/2019/01/मानवी-मेंदू-300x187.jpg 300w, https://marathivishwakosh.org/wp-content/uploads/2019/01/मानवी-मेंदू-768x480.jpg 768w" style="border: 0px; box-sizing: border-box; display: block; font-family: inherit; font-stretch: inherit; font-style: inherit; font-variant: inherit; font-weight: inherit; height: auto; line-height: inherit; margin: 0px 0px 5px; max-width: 100%; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: middle;" width="353" /></a><figcaption class="wp-caption-text" id="caption-attachment-4222" style="border: 0px; box-sizing: border-box; color: grey; font-family: inherit; font-size: 14px; font-stretch: inherit; font-variant: inherit; font-weight: inherit; line-height: inherit; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px; text-align: center; vertical-align: baseline;">मानवी मेंदू; प्रमस्तिष्क बाह्यांगाचे भाग</figcaption></figure><p style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #555555; font-family: "Noto Sans"; font-size: 16px; font-stretch: inherit; font-variant-east-asian: inherit; font-variant-numeric: inherit; line-height: inherit; margin: 0px 0px 20px; outline: 0px; padding: 0px; text-align: justify; vertical-align: baseline;"><span style="border: 0px; box-sizing: border-box; font-family: inherit; font-stretch: inherit; font-style: inherit; font-variant: inherit; font-weight: 600; line-height: inherit; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">प्रमस्तिष्क</span> : हा मेंदूचा सर्वांत मोठा भाग असून त्यावर असलेल्या एका अर्धवट खाचेमुळे प्रमस्तिष्काचे दोन गोलार्धात विभाजन झालेले असते. या दोन गोलार्धांना उजवे प्रमस्तिष्क आणि डावे प्रमस्तिष्क म्हणतात. दोन्ही गोलार्ध प्रमस्तिष्काच्या तळाशी चेतातंतूंच्या जुडग्यांनी एकमेकांना जोडलेले असतात. या जुडग्यांमध्ये महासंयोजी पिंड (कॉर्पस कॅलोझम) सर्वांत मोठा असतो. प्रमस्तिष्क गोलार्धाच्या बाह्यभागाला ‘प्रमस्तिष्क बाह्यांग’ (सेरेब्रल कॉर्टेक्स) म्हणतात. बाह्यांग मुख्यत: चेतापेशी, चेताजाल, सहयोगी पेशी, संपर्कस्थाने आणि रक्तवाहिन्या मिळून झालेल्या करड्या रंगाच्या पदार्थापासून (ग्रे मॅटर) बनलेले असते. ते २-४ मिमी. जाड असून त्यावर खोलवर वळ्या दिसून येतात. अशा दोन वळ्यांमधील खाचांना ‘सीता’ म्हणतात. बाह्यांगाच्या करड्या पदार्थाखाली श्वेत पदार्थ (व्हाइट मॅटर) असतो; हा पदार्थ मुख्यत: मायलीनयुक्त चेतातंतूंनी बनलेला असल्याने पांढरा दिसतो. दोन्ही गोलार्ध चार-चार खंडांमध्ये विभागलेले असतात; हे खंड म्हणजे ललाटपाली (फ्रंटल लोब), पार्श्विका पाली (पॅरायटल लोब), शंख पाली (टेम्पोरल लोब) आणि पश्चकरोटी पाली (ऑक्सिपीटल लोब). प्रत्येक पाली एकदोन मुख्य कार्यप्रकारांशी निगडित असते. ललाटपालीला आपले व्यक्तिमत्त्व आणि संज्ञापन यांचा नियंत्रक फलक म्हणता येईल. ललाटपालीकरवी विचार करणे, निर्णय घेणे, नियोजन करणे अशा उच्च मानसिक प्रक्रिया होतात. तसेच चालण्यासारख्या ऐच्छिक शरीरक्रियांचे नियमन याद्वारे होते. पार्श्विका पालीद्वारे संवेदी माहिती एकत्रित करणे, संख्या आणि त्यांतील संबंध ओळखणे, वस्तू हाताळणे इ. क्रिया होतात, शंख पालीद्वारे दृक-श्राव्य स्मृती, भाषा, श्रवण आणि उच्चार इ. बाबींचे नियंत्रण होते, तर पश्चकरोटी पालीद्वारे दृश्य ग्रहण करणे, दृश्य हालचालींचा अर्थ लावणे आणि रंगओळख इ. क्रिया नियंत्रित होतात.</p><figure aria-describedby="caption-attachment-4223" class="wp-caption alignleft" id="attachment_4223" style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #555555; float: left; font-family: "Noto Sans"; font-size: 16px; font-stretch: inherit; font-variant-east-asian: inherit; font-variant-numeric: inherit; line-height: inherit; margin: 0px 1.5em 24px 0px; max-width: 100%; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline; width: 321px;"><a class="oceanwp-lightbox" href="https://marathivishwakosh.org/wp-content/uploads/2019/01/%E0%A4%AE%E0%A4%BE%E0%A4%A8%E0%A4%B5%E0%A5%80-%E0%A4%AE%E0%A5%87%E0%A4%82%E0%A4%A6%E0%A5%82-%E0%A5%A7.jpg?x38654" role="link" style="background-color: transparent; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #1e73be; cursor: pointer; font-family: inherit; font-stretch: inherit; font-style: inherit; font-variant: inherit; font-weight: inherit; line-height: inherit; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px; text-underline-offset: 3px; transition: all 0.3s ease 0s; vertical-align: baseline;"><img alt="" class="wp-image-4223" height="289" loading="lazy" sizes="(max-width: 321px) 100vw, 321px" src="https://marathivishwakosh.org/wp-content/uploads/2019/01/%E0%A4%AE%E0%A4%BE%E0%A4%A8%E0%A4%B5%E0%A5%80-%E0%A4%AE%E0%A5%87%E0%A4%82%E0%A4%A6%E0%A5%82-%E0%A5%A7-1024x920.jpg?x38654" srcset="https://marathivishwakosh.org/wp-content/uploads/2019/01/मानवी-मेंदू-१-1024x920.jpg 1024w, https://marathivishwakosh.org/wp-content/uploads/2019/01/मानवी-मेंदू-१-300x270.jpg 300w, https://marathivishwakosh.org/wp-content/uploads/2019/01/मानवी-मेंदू-१-768x690.jpg 768w" style="border: 0px; box-sizing: border-box; display: block; font-family: inherit; font-stretch: inherit; font-style: inherit; font-variant: inherit; font-weight: inherit; height: auto; line-height: inherit; margin: 0px 0px 5px; max-width: 100%; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: middle;" width="321" /></a><figcaption class="wp-caption-text" id="caption-attachment-4223" style="border: 0px; box-sizing: border-box; color: grey; font-family: inherit; font-size: 14px; font-stretch: inherit; font-variant: inherit; font-weight: inherit; line-height: inherit; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px; text-align: center; vertical-align: baseline;">मानवी मेंदूची आंतररचना</figcaption></figure><p style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #555555; font-family: "Noto Sans"; font-size: 16px; font-stretch: inherit; font-variant-east-asian: inherit; font-variant-numeric: inherit; line-height: inherit; margin: 0px 0px 20px; outline: 0px; padding: 0px; text-align: justify; vertical-align: baseline;">प्रमस्तिष्क बाह्यांगाची त्यांच्या भिन्न-भिन्न कार्यानुसार सु. ५० क्षेत्रे ओळखली गेली आहेत. या क्षेत्रांपैकी काहींचे कार्य प्रेरक आणि काहींचे संवेदी असते. या प्राथमिक संवेदी क्षेत्रांमध्ये दृष्टी (दृक बाह्यांग), श्रवण (श्रवण बाह्यांग), स्पर्श (कायासंवेदी बाह्यांग), वास (घ्राण बाह्यांग) आणि चव (रुची बाह्यांग) या संवेदी क्षेत्रांचा समावेश होतो. या क्षेत्रांत संवेदी चेतातंतूंकडून संदेश चेतकातील विशिष्ट केंद्रकांच्या मार्गाने येऊन ग्रहण केले जातात व त्यांचे संस्करण होते. घ्राण संवेद वगळता अन्य संवेद चेतकातील केंद्रकामार्गे या क्षेत्रांमध्ये पोहोचतात. दृक बाह्यांग पश्चकरोटी पालीत असते. श्रवण बाह्यांग आणि घ्राण बाह्यांग शंख पालीच्या वेगवेगळ्या भागात असतात. कायासंवेदी बाह्यांग पार्श्विका पालीत असते, तर रुची बाह्यांग द्वीप क्षेत्राचा (इन्सुला) भाग असते. प्राथमिक प्रेरक बाह्यांग ललाटपालीच्या मागच्या भागात असते. या बाह्यांगापासून निघालेले चेतातंतू मस्तिष्क स्तंभ आणि मेरुरज्जू यांतील प्रेरक चेतापेशींकडे जातात. संवेदी बाह्यांग आणि प्रेरक बाह्यांग याशिवाय उर्वरित भागाला साहचर्य क्षेत्र म्हणतात. साहचर्य क्षेत्राकडे प्राथमिक संवेदी क्षेत्रे आणि मेंदूचा तळभाग यांकडून आदान (संदेश) येतात. हे आदान आकलन, विचार, निर्णयक्षमता अशा गुंतागुंतीच्या संस्करण प्रक्रियांशी निगडित असतात.</p><p style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #555555; font-family: "Noto Sans"; font-size: 16px; font-stretch: inherit; font-variant-east-asian: inherit; font-variant-numeric: inherit; line-height: inherit; margin: 0px 0px 20px; outline: 0px; padding: 0px; text-align: justify; vertical-align: baseline;">मध्यमेंदूच्या वर चेतक ही संरचना असते. चेतक मुख्यत: करड्या पदार्थापासून बनलेले असून ते प्रमस्तिष्क आणि मध्यमस्तिष्क यांच्या दरम्यान असते. ते माहितीचे केंद्र (हब) मानले जाते कारण संवेदी भागांकडून म्हणजेच इंद्रियाकडून मेंदूकडे येणारे सर्व आदान आधी चेतक केंद्रात येतात आणि त्यांतील माहितीनुसार पुढील प्रक्रियांसाठी मेंदूच्या वेगवेगळ्या भागांकडे पाठविले जातात. चेतकाच्या किंचित खाली अधश्चेतक ग्रंथी असून तिच्यात शरीराचे तापमान, पाणी, क्षार व ग्लुकोज यांचे प्रमाण संतुलित ठेवणारी केंद्रे असतात. चेतासंस्था आणि शरीराच्या निरनिराळ्या भागांतील अंत:स्रावी ग्रंथी यांना पियुषिका ग्रंथीमार्फत जोडण्याचे कार्य अधश्चेतक ग्रंथी करते. ती पियुषिकेचे नियंत्रण करते. चेतकाच्या मागे मस्तिष्क स्तंभ असतो.</p><p style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #555555; font-family: "Noto Sans"; font-size: 16px; font-stretch: inherit; font-variant-east-asian: inherit; font-variant-numeric: inherit; line-height: inherit; margin: 0px 0px 20px; outline: 0px; padding: 0px; text-align: justify; vertical-align: baseline;">प्रमस्तिष्क गोलार्धांच्या आत खोलवर तल गंडिका नावाच्या संरचना असतात. वर्तन आणि हालचाल यांच्या नियमनात त्यांचा सहभाग असतो. तल गंडिकेशी संबंधित असलेल्या काही संरचनांपासून ॲसिटीलकोलीन हे चेतापेशींपासून अन्य पेशींना संदेश देणारे रसायन म्हणजे चेतापारेषक तयार होते.</p><figure aria-describedby="caption-attachment-4224" class="wp-caption alignright" id="attachment_4224" style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #555555; float: right; font-family: "Noto Sans"; font-size: 16px; font-stretch: inherit; font-variant-east-asian: inherit; font-variant-numeric: inherit; line-height: inherit; margin: 0px 0px 24px 1.5em; max-width: 100%; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline; width: 306px;"><a class="oceanwp-lightbox" href="https://marathivishwakosh.org/wp-content/uploads/2019/01/%E0%A4%AE%E0%A4%BE%E0%A4%A8%E0%A4%B5%E0%A5%80-%E0%A4%AE%E0%A5%87%E0%A4%82%E0%A4%A6%E0%A5%82-%E0%A5%A8.jpg?x38654" role="link" style="background-color: transparent; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #1e73be; cursor: pointer; font-family: inherit; font-stretch: inherit; font-style: inherit; font-variant: inherit; font-weight: inherit; line-height: inherit; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px; text-underline-offset: 3px; transition: all 0.3s ease 0s; vertical-align: baseline;"><img alt="" class="wp-image-4224" height="246" loading="lazy" sizes="(max-width: 306px) 100vw, 306px" src="https://marathivishwakosh.org/wp-content/uploads/2019/01/%E0%A4%AE%E0%A4%BE%E0%A4%A8%E0%A4%B5%E0%A5%80-%E0%A4%AE%E0%A5%87%E0%A4%82%E0%A4%A6%E0%A5%82-%E0%A5%A8-1024x825.jpg?x38654" srcset="https://marathivishwakosh.org/wp-content/uploads/2019/01/मानवी-मेंदू-२-1024x825.jpg 1024w, https://marathivishwakosh.org/wp-content/uploads/2019/01/मानवी-मेंदू-२-300x242.jpg 300w, https://marathivishwakosh.org/wp-content/uploads/2019/01/मानवी-मेंदू-२-768x619.jpg 768w, https://marathivishwakosh.org/wp-content/uploads/2019/01/मानवी-मेंदू-२.jpg 1654w" style="border: 0px; box-sizing: border-box; display: block; font-family: inherit; font-stretch: inherit; font-style: inherit; font-variant: inherit; font-weight: inherit; height: auto; line-height: inherit; margin: 0px 0px 5px; max-width: 100%; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: middle;" width="306" /></a><figcaption class="wp-caption-text" id="caption-attachment-4224" style="border: 0px; box-sizing: border-box; color: grey; font-family: inherit; font-size: 14px; font-stretch: inherit; font-variant: inherit; font-weight: inherit; line-height: inherit; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px; text-align: center; vertical-align: baseline;">मानवी मेंदूची संरचना</figcaption></figure><p style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #555555; font-family: "Noto Sans"; font-size: 16px; font-stretch: inherit; font-variant-east-asian: inherit; font-variant-numeric: inherit; line-height: inherit; margin: 0px 0px 20px; outline: 0px; padding: 0px; text-align: justify; vertical-align: baseline;"><span style="border: 0px; box-sizing: border-box; font-family: inherit; font-stretch: inherit; font-style: inherit; font-variant: inherit; font-weight: 600; line-height: inherit; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">अनुमस्तिष्क</span> : याला लहान मेंदू असेही म्हणतात. अनुमस्तिष्क हा पश्चकरोटी पालीच्या खाली व मागे असतो. अनुमस्तिष्काचे अग्रपाली, पश्चपाली आणि प्रघाण अनुमस्तिष्क पाली असे तीन भाग असतात. अनुमस्तिष्काचे बाह्यांग पातळ असते. खालच्या बाजूने पाहिल्यास अग्रपाली आणि पश्चपाली यांच्या दरम्यान प्रघाण अनुमस्तिष्क पाली दिसून येते. अनुमस्तिष्क हा मस्तिष्क स्तंभ, अनुमस्तिष्क सेतू आणि मस्तिष्क पुच्छ या भागांना प्रमस्तिष्क वृंताद्वारे जोडलेला असतो. अनुमस्तिष्काचा आतील भाग (इनर मेडुला) पांढऱ्या पदार्थापासून, तर बाहेरील भाग करड्या पदार्थापासून बनलेला असतो. अनुमस्तिष्काच्या बाह्यभागावर अनेक वळ्या असतात. त्याच्या अग्रपाली आणि पश्चपाली गुंतागुंतीच्या प्रेरक हालचालींवर नियंत्रण ठेवतात, तर प्रघाण अनुमस्तिष्क पाली शरीराचा तोल सांभाळते.</p><p style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #555555; font-family: "Noto Sans"; font-size: 16px; font-stretch: inherit; font-variant-east-asian: inherit; font-variant-numeric: inherit; line-height: inherit; margin: 0px 0px 20px; outline: 0px; padding: 0px; text-align: justify; vertical-align: baseline;"><span style="border: 0px; box-sizing: border-box; font-family: inherit; font-stretch: inherit; font-style: inherit; font-variant: inherit; font-weight: 600; line-height: inherit; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">मध्यमस्तिष्क</span> : प्रमस्तिष्काच्या मधल्या व खालच्या भागात, मस्तिष्क स्तंभाच्या वर आणि त्याच्याशी जोडलेला मेंदूचा भाग. हा भाग दृष्टी, श्रवण, प्रेरक नियंत्रण, झोप/जागेपण, सावधपणा आणि तापमान नियमन या कार्यांशी निगडित असतो.</p><p style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #555555; font-family: "Noto Sans"; font-size: 16px; font-stretch: inherit; font-variant-east-asian: inherit; font-variant-numeric: inherit; line-height: inherit; margin: 0px 0px 20px; outline: 0px; padding: 0px; text-align: justify; vertical-align: baseline;"><span style="border: 0px; box-sizing: border-box; font-family: inherit; font-stretch: inherit; font-style: inherit; font-variant: inherit; font-weight: 600; line-height: inherit; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">मस्तिष्क स्तंभ</span> : हा प्रमस्तिष्काच्या खाली मध्यमस्तिष्काला जोडून असतो. याचे अनुमस्तिष्क सेतू आणि मस्तिष्क पुच्छ असे भाग असतात. मस्तिष्क स्तंभ एखाद्या देठाप्रमाणे असून तो कवटीमध्ये मागच्या भागात कवटीच्या हाडांवर टेकलेला असतो. कवटीला जेथे बृहत् रंध्र (भगदाड) असते तेथून मस्तिष्क स्तंभाशी सलग असलेला मेरुरज्जू मानेत शिरतो. मेरुरज्जू हा मस्तिष्क स्तंभाचा विस्तारित भाग मानला जातो.</p><p style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #555555; font-family: "Noto Sans"; font-size: 16px; font-stretch: inherit; font-variant-east-asian: inherit; font-variant-numeric: inherit; line-height: inherit; margin: 0px 0px 20px; outline: 0px; padding: 0px; text-align: justify; vertical-align: baseline;">मस्तिष्क स्तंभापासून कर्पर चेतांच्या बारा जोड्यांपैकी दहा चेता निघालेल्या असतात. तसेच मस्तिष्क स्तंभामध्ये अनेक कर्पर चेता व परिघीय चेता यांची केंद्रके, तसेच श्वसन क्रिया, डोळ्यांची हालचाल, शरीराचा तोल इ. क्रियांवर नियमन राखणारी केंद्रके असतात. त्याचप्रमाणे सु. १०० केंद्रकांपासून बनलेली जालीय रचना असून तिच्याद्वारे शरीराच्या हालचालींचे नियंत्रण, हृदयाचे नियंत्रण, वेदनांचे नियमन, झोप, सवयी लावून घेणे अशा क्रिया होतात. मस्तिष्क स्तंभामधून प्रमस्तिष्क बाह्यांग आणि शरीराच्या सर्व भागांकडे माहितीचे वहन करणारे अनेक चेता मार्ग गेलेले असतात.</p><p style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #555555; font-family: "Noto Sans"; font-size: 16px; font-stretch: inherit; font-variant-east-asian: inherit; font-variant-numeric: inherit; line-height: inherit; margin: 0px 0px 20px; outline: 0px; padding: 0px; text-align: justify; vertical-align: baseline;"><span style="border: 0px; box-sizing: border-box; font-family: inherit; font-stretch: inherit; font-style: inherit; font-variant: inherit; font-weight: 600; line-height: inherit; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">प्रमस्तिष्कमेरु द्रव</span> : हा पारदर्शक व रंगहीन द्रव असतो. मेंदूतील निलयांमध्ये प्रमस्तिष्कमेरु द्रव निर्माण होतो आणि निलयांना जुळलेल्या मस्तिष्क वाहिन्यांद्वारे मेंदू आणि मेरुरज्जूमध्ये अभिसरीत होत असतो. कोणत्याही क्षणाला प्रमस्तिष्कमेरु द्रवाचे आकारमान सु. १५० मिली. असते. त्याची सतत क्षती आणि भरपाई होत असते आणि प्रत्येक ५–६ तासांनी त्याची नवर्निमिती होत असते.</p><p style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #555555; font-family: "Noto Sans"; font-size: 16px; font-stretch: inherit; font-variant-east-asian: inherit; font-variant-numeric: inherit; line-height: inherit; margin: 0px 0px 20px; outline: 0px; padding: 0px; text-align: justify; vertical-align: baseline;"><span style="border: 0px; box-sizing: border-box; font-family: inherit; font-stretch: inherit; font-style: inherit; font-variant: inherit; font-weight: 600; line-height: inherit; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">रक्तपुरवठा</span> : मेंदूला ऑक्सिजनयुक्त रक्तपुरवठा दोन करोटीय धमन्या (उजवी व डावी) आणि दोन कशेरू धमन्या (उजवी व डावी) अशा चार धमन्यांद्वारे होतो. प्रत्येक करोटीय धमनी कवटीच्या शंखास्थीमधील (कानशिलाकडची अस्थी) करोटीय नलिकेतून कवटीमध्ये शिरते. त्यानंतर ही धमनी मेंदूच्या तळाशी दोन शाखांमध्ये विभागली जाते. या धमन्यांद्वारे कान, डोळा, पियुषिका ग्रंथी, तसेच प्रमस्तिष्क गोलार्धांना रक्त पुरविले जाते. या धमन्या पाच सेकंद बंद पडल्यास बेशुद्धी येते आणि वीस सेकंद बंद पडल्यास चेतासंस्थेचे गंभीर विकार होऊ शकतात.</p><p style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #555555; font-family: "Noto Sans"; font-size: 16px; font-stretch: inherit; font-variant-east-asian: inherit; font-variant-numeric: inherit; line-height: inherit; margin: 0px 0px 20px; outline: 0px; padding: 0px; text-align: justify; vertical-align: baseline;">उजव्या व डाव्या कशेरू धमन्या या उजव्या व डाव्या अधोजत्रुक (गळ्याच्या हाडाखालील) धमन्यांपासून निघतात, कवटीच्या तळाशी असलेल्या बृहत् रंध्रातून कवटीत शिरतात. तेथून एक उजवीकडे व एक डावीकडे अशा दोन शाखा निघतात. पुढे या शाखा एकत्र येऊन तल धमनी बनते. तल धमनीपासून अनेक शाखा निघून अनुमस्तिष्क, मस्तिष्क पुच्छ, अनुमस्तिष्क सेतू आणि प्रमस्तिष्क यांना रक्त पुरविले जाते.</p><p style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #555555; font-family: "Noto Sans"; font-size: 16px; font-stretch: inherit; font-variant-east-asian: inherit; font-variant-numeric: inherit; line-height: inherit; margin: 0px 0px 20px; outline: 0px; padding: 0px; text-align: justify; vertical-align: baseline;">दोन करोटीय धमन्या आणि दोन कशेरू धमन्या या चार धमन्या मेंदूच्या तळाशी जोडल्या जाऊन एक वलय झालेले असते, त्याला ‘विलीस वलय’ म्हणतात. मानवी शरीरात धमनी-धमनी, शीर-शीर यांचे विलिस वलयासारखे जोड किंवा संमीलने दिसून येतात. या जोडांचे उद्दिष्ट एकाच ऊतीला एकापेक्षा अधिक मार्गांनी रक्तपुरवठा करणे हे असते. या अतिरिक्ततेमुळे एखादा मार्ग बंद झाल्यास दुसरा मार्ग उपलब्ध होतो. त्यामुळे रक्तपुरवठा खंडित होत नाही.</p><p style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #555555; font-family: "Noto Sans"; font-size: 16px; font-stretch: inherit; font-variant-east-asian: inherit; font-variant-numeric: inherit; line-height: inherit; margin: 0px 0px 20px; outline: 0px; padding: 0px; text-align: justify; vertical-align: baseline;">मेंदूमध्ये धमन्यांच्या जाळ्याप्रमाणे शीरांचेही जाळे असते. मेंदूच्या वेगवेगळ्या भागातील ऑक्सिजनविरहीत रक्त शीरांच्या जाळ्यांतून दृढआवरणातील शीरानालांमध्ये वाहून नेले जाते आणि या नालांतून आंतरिक शीरांमार्फत कवटीबाहेर नेले जाते.</p><p style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #555555; font-family: "Noto Sans"; font-size: 16px; font-stretch: inherit; font-variant-east-asian: inherit; font-variant-numeric: inherit; line-height: inherit; margin: 0px 0px 20px; outline: 0px; padding: 0px; text-align: justify; vertical-align: baseline;">मेंदूमध्ये मोठ्या धमन्यांकडून आलेले रक्त केशवाहिन्यांकडे येते. परंतु मेंदूतील केशवाहिन्यांच्या भित्तिकेतील पेशी एकमेकांना घट्ट चिकटून असल्यामुळे जीवाणूंसारखे सूक्ष्मजीव आणि मोठ्या आकाराचे रेणू अडवले जाऊन मस्तिष्कमेरु द्रवात मिसळू शकत नाही. या संरचनेला मस्तिष्क रक्त रोध म्हणतात. या संरचनेतून ऑक्सिजन व कार्बन डायऑक्साइड हे वायू, पाणी, ग्लुकोजचे रेणू आरपार जातात. मस्तिष्क रक्त रोधामुळे मेंदूला रक्तातील पोषक घटकांचा पुरवठा होतो. त्याचबरोबर मेंदूचे अनेक संक्रामणांपासून रक्षण होते.</p><p style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #555555; font-family: "Noto Sans"; font-size: 16px; font-stretch: inherit; font-variant-east-asian: inherit; font-variant-numeric: inherit; line-height: inherit; margin: 0px 0px 20px; outline: 0px; padding: 0px; text-align: justify; vertical-align: baseline;"><span style="border: 0px; box-sizing: border-box; font-family: inherit; font-stretch: inherit; font-style: inherit; font-variant: inherit; font-weight: 600; line-height: inherit; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">मेंदूचे कार्य</span> : मेंदूद्वारे शरीराच्या सर्व हालचाली घडून येतात आणि नियंत्रित होतात. जसे चालणे, बोलणे आणि हातपायांच्या हालचाली. हालचालींसाठी मेंदूपासून चेतापेशींमार्फत निघालेले आवेग हालचालींवर नियंत्रण ठेवणाऱ्या प्रेरक चेताकडे वाहून नेले जातात. तसेच डोळे, तोंड, चेहरा यांच्या हालचाली थेट मेंदूपासून निघालेल्या कर्पर चेता नियंत्रित करतात. प्रेरक बाह्यांग शरीराच्या सर्व हालचालींचे उगमकेंद्र असून त्यात शरीराच्या वेगवेगळ्या अवयवांच्या हालचालींची क्षेत्रे असतात. प्रेरक बाह्यांगापासून निघालेले आवेग बाह्यांग मेरु चेता मार्गातून मस्तिष्क पुच्छात येतात. हे आवेग एका चेतापेशीकडून दुसऱ्या चेतापेशीकडे विद्युत संदेशाच्या स्वरूपात जातात. मस्तिष्क पुच्छातील चेतापेशींपासून मेरुरज्जूतील प्रेरक चेतापेशींद्वारे आवेग स्नायूंपर्यंत येतात. प्रेरक चेतापेशी आणि स्नायूतंतू यांच्या संपर्कस्थानी चेतापेशी ॲसिटिलकोलीन हे रसायन स्रवते. त्याद्वारे आवेग स्नायूतंतूंकडे पोहोचतात आणि स्नायूंचे आकुंचन घडवून आणतात. या आकुंचनाच्या परिणामी शरीराच्या हालचाली घडतात (पहा : कु.वि. भाग – २ चेतासंस्था). अनुमस्तिष्क आणि तल गंडिका स्नायूंच्या गुंतागुंतीच्या हालचालींमध्ये समन्वय राखतात.</p><p style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #555555; font-family: "Noto Sans"; font-size: 16px; font-stretch: inherit; font-variant-east-asian: inherit; font-variant-numeric: inherit; line-height: inherit; margin: 0px 0px 20px; outline: 0px; padding: 0px; text-align: justify; vertical-align: baseline;">संवेदी चेतासंस्था ही चेतासंस्थेचा एक भाग असून तिच्याद्वारे संवेदी माहितीचे ग्रहण आणि संस्करण केले जाते. ही माहिती कर्पर चेतांमधून तसेच मेरुरज्जूच्या चेता मार्गामधून येते. दृष्टी, गंध, श्रवण, स्पर्श, रुची आणि तोल असे खास संवेद ओळखण्याचे आणि त्यांपासून मिळालेल्या माहितीच्या संस्करणाचे कार्य मेंदू करतो.</p><p style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #555555; font-family: "Noto Sans"; font-size: 16px; font-stretch: inherit; font-variant-east-asian: inherit; font-variant-numeric: inherit; line-height: inherit; margin: 0px 0px 20px; outline: 0px; padding: 0px; text-align: justify; vertical-align: baseline;">शरीराच्या निरनिराळ्या भागांपासून येणाऱ्या संवेदनांची क्षेत्रे संवेदी बाह्यांगात असतात. संवेदी बाह्यांगाचे एक क्षेत्र कायासंवेदी बाह्यांग असते. त्वचेतील संवेदी ग्राही पेशींद्वारे स्पर्श, दाब, वेदना, कंपने, तापमान यांच्या संवेदनांचे रूपांतर चेता संदेशात केले जाते आणि ते संदेश मेरुरज्जूतील चेतापेशींद्वारे कायासंवेदी बाह्यांगाकडे नेले जातात. तसेच सांध्यांच्या स्थितीबद्दलची माहिती सांध्यांपासून या बाह्यांगाकडे पोहोचते. सूक्ष्म/हळूवार स्पर्श, कंपने, सांध्यांची स्थिती यांसंबंधी माहिती वाहून नेण्यासाठी खास संवेदी मार्ग असतो. आणखी एका वेगळ्या मार्गाद्वारे वेदना, तापमान, स्थूल/जोरदार स्पर्श यांबाबतची माहिती वाहून नेली जाते.</p><p style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #555555; font-family: "Noto Sans"; font-size: 16px; font-stretch: inherit; font-variant-east-asian: inherit; font-variant-numeric: inherit; line-height: inherit; margin: 0px 0px 20px; outline: 0px; padding: 0px; text-align: justify; vertical-align: baseline;">डोळ्यांतील दृष्टीपटलावर प्रकाश पडणे हा दृष्टी ज्ञानाचा पहिला टप्पा असतो. दृष्टीपटलातील प्रकाशग्राही पेशी प्रकाशीय संवेदांचे रूपांतर विद्युत चेता संदेशात करतात. हे संदेश दृष्टीपटलाला जोडलेल्या दृष्टीचेताद्वारे पश्चकरोटी पालीतील दृक् बाह्यांगाकडे पाठवितात.</p><p style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #555555; font-family: "Noto Sans"; font-size: 16px; font-stretch: inherit; font-variant-east-asian: inherit; font-variant-numeric: inherit; line-height: inherit; margin: 0px 0px 20px; outline: 0px; padding: 0px; text-align: justify; vertical-align: baseline;">ऐकणे आणि शरीराचा तोल सांभाळणे या क्रियांची सुरुवात आंतरकर्णापासून होते. तोल सांभाळताना आंतरकर्णातील अंतर्लसीका द्रवाची हालचाल होते, तर आवाजामुळे अस्थिकेद्वारे कंपने निर्माण होतात. त्यामुळे चेता संदेश निर्माण होतात आणि ते श्रवण-प्रघाण चेताद्वारे श्रवण बाह्यांगाकडे वाहून नेले जातात.</p><p style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #555555; font-family: "Noto Sans"; font-size: 16px; font-stretch: inherit; font-variant-east-asian: inherit; font-variant-numeric: inherit; line-height: inherit; margin: 0px 0px 20px; outline: 0px; padding: 0px; text-align: justify; vertical-align: baseline;">गंधाची जाणीव नासा गुहिकेतील ग्राही पेशींद्वारे होते. ही माहिती घ्राण चेताद्वारे घ्राण कंदाकडे आणि तेथून घ्राण बाह्यांगाकडे नेली जाते. रुचीची जाणीव जीभेच्या ग्राही पेशींपासून होते. ही माहिती आननी चेता आणि जिव्हाग्रसनी चेता यांच्याद्वारे मस्तिष्क स्तंभाकडे जाते. तेथून ती चेतकामार्फत रुची बाह्यांगाकडे पोहोचते.</p><p style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #555555; font-family: "Noto Sans"; font-size: 16px; font-stretch: inherit; font-variant-east-asian: inherit; font-variant-numeric: inherit; line-height: inherit; margin: 0px 0px 20px; outline: 0px; padding: 0px; text-align: justify; vertical-align: baseline;"><span style="border: 0px; box-sizing: border-box; font-family: inherit; font-stretch: inherit; font-style: inherit; font-variant: inherit; font-weight: 600; line-height: inherit; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">नियमन</span> : शरीरातील अनेक क्रियांच्या नियमनाचे कार्य मेंदू करतो. यांत शरीर समस्थितीत ठेवणे म्हणजे शरीराचे तापमान, पेशीविद्राव्य द्रवाचा सामू व रक्तातील शर्करा यांचे प्रमाण आवश्यक तेवढे ठेवणे, हृदयाच्या ठोक्यांचा दर तसेच रक्तदाब नियंत्रित ठेवणे, श्वसनाचा दर नियंत्रित राखणे अशा बाबींचा समावेश होतो. रक्तदाब आणि हृदयाच्या ठोक्यांचा दर मस्तिष्क पुच्छेतील वाहिनीप्रेरक केंद्राद्वारे नियंत्रित होतो. भ्रमण चेतामार्फत अनुकंपी चेतासंस्था आणि परानुकंपी चेतासंस्था यांना प्रभावित करून हे साधले जाते. करोटिय सुषीमधल्या रक्तदाबाची माहिती करोटिय धमनीजवळ असलेल्या दाबग्राही पेशींपासून निर्माण होते आणि तीही एका चेतेद्वारे मेंदूकडे पोहोचते. तसेच महाधमनी चापामध्ये (एओर्टिक आर्क) असलेल्या दाबग्राही पेशींना रक्तदाबाची माहिती होते आणि भ्रमण चेतेच्या अभिवाही तंतूमधून मेंदूकडे पोहोचते. ही माहिती मस्तिष्क पुच्छेतील एकाकी केंद्रकाकडे येते. एकाकी केंद्रकामध्ये आननी चेता, जिव्हाग्रसनी चेता व भ्रमणचेता यांचे चेतातंतू एकत्र आलेले असतात. तसेच ते केंद्रक जालीय रचना, परानुकंपी चेतासंस्था, चेतक, अधश्चेतक यांच्याशी जोडलेले असते. एकाकी केंद्रकाकडून निघालेले संदेश वाहिनीप्रेरक केंद्रकाला प्रभावित करतात आणि त्याद्वारे शीरा व धमन्या यांचे आवश्यक तेवढे आकुंचन होते.</p><p style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #555555; font-family: "Noto Sans"; font-size: 16px; font-stretch: inherit; font-variant-east-asian: inherit; font-variant-numeric: inherit; line-height: inherit; margin: 0px 0px 20px; outline: 0px; padding: 0px; text-align: justify; vertical-align: baseline;">हृदयस्पंदनाचा दर मुख्यत : मस्तिष्क पुच्छ आणि अनुमस्तिष्क सेतू यांत असलेल्या श्वसन केंद्राद्वारे नियमित होतो. मेंदूमध्ये अशी चार श्वसन केंद्रे असतात आणि ती मिळून श्वसन क्रिया नियंत्रित करतात. या श्वसन केंद्रापासून प्रेरक संदेश उत्पन्न होतात आणि मेरुरज्जूमार्गे मध्यपटल चेताद्वारे मध्यपटलाकडे व श्वसनसंस्थेच्या स्नायूंकडे येतात. मध्यपटल चेता ही मिश्र चेता असल्यामुळे ती संवेदी माहिती केंद्रकांकडे उलट वाहून नेते. मस्तिष्क पुच्छेत असलेल्या एका श्वसन केंद्राकडून हवा आत घेण्याच्या सूचना मिळतात आणि शरीराकडून संवेदी माहिती थेट श्वसन केंद्राकडे येते. मस्तिष्क पुच्छेतील दुसऱ्या श्वसन केंद्राकडून संदेश आल्यानंतर शरीराबाहेर हवा टाकली जाते. रक्तातील ऑक्सिजन, कार्बन डायऑक्साइड, सामू यासंबंधीची माहिती धमन्यांच्या भित्तिकांवर असलेल्या विशिष्ट ग्राही पेशींकडून निर्माण होते. ही माहिती भ्रमण चेता व जिव्हाग्रसनी चेता यांच्याद्वारे श्वसन केंद्राकडे पोहोचते. कार्बन डायऑक्साइडचे प्रमाण वाढल्यास, सामू आम्लीय झाल्यास, तसेच ऑक्सिजनचे प्रमाण कमी झाल्यास श्वसन केंद्रे उद्दीपित होतात.</p><p style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #555555; font-family: "Noto Sans"; font-size: 16px; font-stretch: inherit; font-variant-east-asian: inherit; font-variant-numeric: inherit; line-height: inherit; margin: 0px 0px 20px; outline: 0px; padding: 0px; text-align: justify; vertical-align: baseline;">अधश्चेतक ग्रंथीद्वारे शरीराची अनेक महत्त्वाची कार्ये नियमित होतात. उदा., अंत:स्रावी ग्रंथींद्वारे संप्रेरके स्रवणे, शरीराचे दैनिक आवर्तन, स्वायत्त चेतासंस्थेचे नियंत्रण, झोप, भूक लागणे इ. यांखेरीज ही ग्रंथी ऑक्सिटोसीन, वेसोप्रेसीन ही संप्रेरके, डोपामाइन चेतापारेषक यांच्याद्वारे पियुषिका ग्रंथीचे नियंत्रण करते. तसेच रक्तदाब, हृदयस्पंदनाचा दर, श्वसन, घाम येणे, समस्थिती अशा क्रियांच्या नियमनात ती सहभागी असते. प्रतिक्षम संस्था उद्दीपित होते तेव्हा ही ग्रंथी तापासारखी स्थिती निर्माण करते. रक्तदाब कमी होतो तेव्हा वृक्काद्वारे रेनीन हे विकर स्रवले जाऊन अधश्चेतक ग्रंथी उद्दीपित झाल्यामुळे तहान लागते.</p><p style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #555555; font-family: "Noto Sans"; font-size: 16px; font-stretch: inherit; font-variant-east-asian: inherit; font-variant-numeric: inherit; line-height: inherit; margin: 0px 0px 20px; outline: 0px; padding: 0px; text-align: justify; vertical-align: baseline;"><span style="border: 0px; box-sizing: border-box; font-family: inherit; font-stretch: inherit; font-style: inherit; font-variant: inherit; font-weight: 600; line-height: inherit; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">भाषा</span> : भाषेसंबंधी प्रक्रियांची बहुतेक कार्ये प्रमस्तिष्क बाह्यांगात होतात. बाह्यांगाच्या साहचर्य क्षेत्रातील दोन क्षेत्रे, व्हर्निके क्षेत्र आणि ब्रॉका क्षेत्र मानवाच्या भाषेकरिता महत्त्वाची असतात. व्हर्निके क्षेत्र हे नाव कार्ल व्हर्निर्के या जर्मन वैज्ञानिकाच्या नावावरून, तर ब्रॉका क्षेत्र हे पी. पी. ब्रॉका या फ्रेंच वैज्ञानिकाच्या नावावरून पडले आहे. सु. ९७% व्यक्तींमध्ये ही केंद्रे प्रमस्तिष्काच्या डाव्या गोलार्धात आणि उरलेल्या ३% व्यक्तींमध्ये ती दोन्ही गोलार्धात असतात. आपण जेव्हा शब्द ऐकतो तेव्हा कानावर पडलेल्या ध्वनितरंगांचा अर्थबोध व्हर्निके क्षेत्र करते. जेव्हा शब्द वाचला जातो तेव्हा प्रमस्तिष्कावरील संवेलक दृश्य प्रतिमेचा संबंध योग्य ध्वनितरंगांशी जोडतो आणि त्याचे व्हर्निके क्षेत्र अर्थबोध करते. ब्रॉका क्षेत्र शब्दाच्या उच्चारांसाठी लागणाऱ्या स्नायूंना सूचना देते. या सूचना प्रेरक क्षेत्रात जातात व तेथून संबंधित स्नायूंना हालचालीचे संदेश मिळतात.</p><p style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #555555; font-family: "Noto Sans"; font-size: 16px; font-stretch: inherit; font-variant-east-asian: inherit; font-variant-numeric: inherit; line-height: inherit; margin: 0px 0px 20px; outline: 0px; padding: 0px; text-align: justify; vertical-align: baseline;">मेंदूच्या प्रत्येक गोलार्धाची शरीराच्या अर्ध्या भागाबरोबर आंतरक्रिया होत असते. उदा., मेंदूचा डावा भाग शरीराची उजवी बाजू, तर मेंदूचा उजवा भाग शरीराची डावी बाजू नियंत्रित करतो. मेंदूकडून मेरुरज्जूकडे निघालेल्या प्रेरक चेता आणि मेरुरज्जूकडून मेंदूकडे येणाऱ्या संवेदी चेता मस्तिष्क स्तंभामध्ये एकमेकांना ओलांडून बाजू बदलतात. दोन्ही डोळ्यांपासून आलेल्या नेत्र चेता या नेत्रचेताफुली बिंदूत एकत्र येतात आणि तेथे दोन्ही चेता अर्ध्यात विभागल्या जाऊन आणि प्रत्येकीचा अर्धा भाग दुसरीच्या अर्ध्या भागाला मिळतो. डोळ्यांच्या डाव्या अर्ध्या भागातील चेता मेंदूच्या डाव्या भागाकडे आणि उजव्या अर्ध्या भागातील चेता मेंदूच्या उजव्या भागाकडे जातात. दृष्टीच्या क्षेत्रातील डाव्या (उजव्या) भागाची प्रतिमा दृष्टीपटलाच्या उजव्या (डाव्या) भागात पडतात. परिणामी दृष्टीक्षेत्राच्या डाव्या बाजूकडून येणारे दृष्टी-आदान मेंदूच्या उजव्या भागावर पडतात आणि उजव्या बाजूकडून येणारे दृष्टी-आदान मेंदूच्या डाव्या भागावर पडतात. अशा प्रकारे उजव्या मेंदूला शरीराच्या डाव्या बाजूकडील संवेदांची, तर डाव्या मेंदूला शरीराच्या उजव्या बाजूकडील संवेदांची माहिती मिळते. मेंदूची डावी आणि उजवी बाजू समान असली, तरी त्यांची कार्ये समान नसतात. जसे, डावी ललाटपाली भाषेसाठी महत्त्वाची असते. या भागातील भाषासंबंधित क्षेत्राची हानी झाली तर भाषा समजणे तसेच बोलणे शक्य होत नाही. मात्र उजव्या गोलार्धात तशाच क्षेत्राची हानी झाली तर भाषेचा वापर करताना किरकोळ दोष निर्माण होतात.</p><p style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #555555; font-family: "Noto Sans"; font-size: 16px; font-stretch: inherit; font-variant-east-asian: inherit; font-variant-numeric: inherit; line-height: inherit; margin: 0px 0px 20px; outline: 0px; padding: 0px; text-align: justify; vertical-align: baseline;"><span style="border: 0px; box-sizing: border-box; font-family: inherit; font-stretch: inherit; font-style: inherit; font-variant: inherit; font-weight: 600; line-height: inherit; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">भावना</span> : मेंदूतील अनेक क्षेत्रे भावनांशी संबंधित असतात. त्याकरिता लिंबिक संस्थेतील बदामी केंद्रक (अमिग्डॅला), अश्वमीन, चेतक आणि अधश्चेतक इ. भाग मिळून कार्य करतात. भीती, राग आणि प्रेम या भावनांची क्षेत्रे याच भागात असतात. मेंदू त्याच्याकडे आलेले आनंददायी किंवा भीतिदायक संदेश वेगवेगळे करतो. बदामी केंद्रक हे मेंदूला रक्षण किंवा धोका यांची जाणीव करते. ते धोक्याचे कोणतेही लक्षण पटकन ओळखते. बदामी केंद्रक हे अश्वमीनाच्या वरती असते. अश्वमीन भागात भावनिक स्मृती साठविल्या जातात. समोर आलेल्या परिस्थितीला सामोरे जाणे, ती परिस्थिती टाळणे किंवा परिस्थितीशी सामना करणे हा भावनांचा हेतू असतो. लहान बालकांमध्ये भावनांचे नियंत्रण करण्याची क्षमता विकसित झालेली नसते; म्हणून तीव्र भावनांच्या प्रतिक्रिया तत्काळ असतात.</p><p style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #555555; font-family: "Noto Sans"; font-size: 16px; font-stretch: inherit; font-variant-east-asian: inherit; font-variant-numeric: inherit; line-height: inherit; margin: 0px 0px 20px; outline: 0px; padding: 0px; text-align: justify; vertical-align: baseline;"><span style="border: 0px; box-sizing: border-box; font-family: inherit; font-stretch: inherit; font-style: inherit; font-variant: inherit; font-weight: 600; line-height: inherit; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">स्मृती</span> : स्मृतीला मेंदूची माहिती संस्करण प्रणाली म्हणता येईल. तिच्याद्वारे माहितीचे संकेतन होते, ती साठविली जाते आणि गरज असते तेव्हा पुन्हा वापरली जाते. स्मृती अनुभवांसाठी महत्त्वाची असते. या प्रणालीचे कार्य प्रकट आणि अप्रकट दोन पद्धतीने होते आणि त्यात संवेदी, अल्पकालिक (कार्यचालक) आणि दीर्घकालिक या तीन प्रकारच्या स्मृतींचा समावेश होतो. संवेदी स्मृतीमध्ये संवेदकांकडून आलेली माहिती अगदी थोड्या अवधीसाठी (एक सेकंद वा त्यापेक्षा कमी) साठवून ठेवली जाते. ही स्मृती दृक, श्राव्य आणि स्पर्श या प्रकारची असू शकते. एखाद्या वस्तूच्या केवळ एका सेकंदभराच्या निरीक्षणानंतर ती कशी दिसते, हे आठवणे संवेदी स्मृतीचे उदाहरण म्हणता येईल. अशा माहितीचे प्रकट अथवा अप्रकट कार्यासाठी संकेतन, तसेच दीर्घकालिक स्मृतीमध्ये आधीच साठलेली माहितीचा पुनर्वापर कार्यचालक स्मृतीद्वारे केला जातो. अल्पकालिक स्मृतीची क्षमता मर्यादित असते व तिच्यामुळे काही सेकंदापासून एका मिनिटापर्यंतच्या गोष्टी आपल्या लक्षात राहतात. अल्पकालिक स्मृती ललाटपाली आणि पार्श्विका पाली या क्षेत्रांशी संबंधित असते.</p><p style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #555555; font-family: "Noto Sans"; font-size: 16px; font-stretch: inherit; font-variant-east-asian: inherit; font-variant-numeric: inherit; line-height: inherit; margin: 0px 0px 20px; outline: 0px; padding: 0px; text-align: justify; vertical-align: baseline;">दीर्घकालिक स्मृती अमर्यादित काळासाठी, पूर्ण आयुष्यभरही टिकून राहतात. दीर्घकालिक स्मृती अर्थबोधनामुळे बनतात आणि त्यांची क्षमता अमर्याद असते. उदा., एखादा यादृच्छिक सात अंकी दूरध्वनी क्रमांक काही सेकंदच स्मरणात राहू शकतो. मात्र, वारंवार वापरामुळे किंवा पाठांतरामुळे अनेकदा काही दूरध्वनी क्रमांक दीर्घकाळ लक्षात राहतात. दीर्घकालिक स्मृतीमुळे मेंदूभर पसरलेल्या चेतांमध्ये संरचनात्मक बदल होतो. तसेच संपर्कस्थानामध्येही कायमचे बदल होत असतात. अल्पकालिक स्मृतींचे दृढीकरण दीर्घकालिक स्मृतीमध्ये होण्याकरिता अश्वमीन आवश्यक असतो, जो लिंबिक संस्थेचा एक भाग असतो. दीर्घकालिक स्मृती मेंदूच्या कोणत्याही एका ठराविक भागात साठविल्या जात नाहीत. त्यांची मेंदूच्या वेगवेगळ्या भागात विभागणी होऊन साठवण होते.</p><p style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #555555; font-family: "Noto Sans"; font-size: 16px; font-stretch: inherit; font-variant-east-asian: inherit; font-variant-numeric: inherit; line-height: inherit; margin: 0px 0px 20px; outline: 0px; padding: 0px; text-align: justify; vertical-align: baseline;">दीर्घकालिक स्मृतीची प्रकट आणि अप्रकट अशी विभागणी केली जाते. प्रकट स्मृतींमध्ये तथ्ये, प्रसंग व घटना यांच्या स्मृती असतात आणि जाणीवपूर्वक त्यांची आठवण काढता येते. या स्मृतींची माहिती पद्धतशीर साठविलेली असते. अव्यक्त स्मृती एखाद्या कौशल्याच्या (उदा., सायकल चालवणे, पोहणे इ.) किंवा एखाद्या कृतींच्या कार्यावलींच्या असतात. त्या सहजपणे आठवतात. त्या शरीराच्या आपोआप घडणाऱ्या संवेदीप्रेरक क्रियांच्या बनलेल्या असतात आणि इतक्या खोलवर रुजलेल्या असतात की आपल्याला त्यांची जाणीव होत नाही. या स्मृती सराव आणि पुनरावृत्ती यामुळे बळकट होतात.</p><p style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #555555; font-family: "Noto Sans"; font-size: 16px; font-stretch: inherit; font-variant-east-asian: inherit; font-variant-numeric: inherit; line-height: inherit; margin: 0px 0px 20px; outline: 0px; padding: 0px; text-align: justify; vertical-align: baseline;">अनुभव, विचार, संवेदना यांच्याद्वारा ज्ञान व आकलन प्राप्त करण्याच्या मानसिक प्रक्रियेला ‘बोधन’ म्हणतात. ही बोधन प्रक्रिया ज्ञान, अवधान, दीर्घकालिक व अल्पकालिक स्मृती, अंदाज आणि मूल्यमापन, युक्तिवाद आणि संगणन, समस्या उकल आणि निर्णयन, आकलन आणि भाषा अशा विविध प्रक्रियांचा संच असतो. या प्रक्रियेत वर्तमान ज्ञान वापरले जाऊन नवीन ज्ञाननिर्मिती होते. वरील सर्व प्रक्रियांसाठी ललाटपूर्व बाह्यांग महत्त्वपूर्ण कार्य करते.</p><p style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #555555; font-family: "Noto Sans"; font-size: 16px; font-stretch: inherit; font-variant-east-asian: inherit; font-variant-numeric: inherit; line-height: inherit; margin: 0px 0px 20px; outline: 0px; padding: 0px; text-align: justify; vertical-align: baseline;">शरीराने वापरलेल्या एकूण ऊर्जेपैकी सु. २०% ऊर्जा मेंदू वापरतो. कोणत्याही अन्य इंद्रियापेक्षा ही ऊर्जा अधिक असते. चेतापेशी सामान्यपणे ग्लुकोज चयापचयातून ऊर्जा मिळवितात. मात्र अतिश्रम, उपवास अशा कारणांमुळे रक्तातील ग्लुकोजचे प्रमाण कमी झाल्यास चेतापेशी कीटोन रेणूंपासून ऊर्जा मिळवितात. श्रमाचे काम करताना चेतापेशींना लॅक्टोजमधून ऊर्जा मिळते. तसेच मेंदूमध्ये ग्लायकोजेनच्या स्वरूपात ग्लुकोज थोड्या प्रमाणात असते. मधुमेही रुग्णांमध्ये रक्तशर्करान्यूनता (ग्लुकोज कमी होण्याची क्रिया) झाल्यास मेंदूला पुरेसे ग्लुकोज उपलब्ध होत नाही. अशी स्थिती त्या व्यक्तीसाठी घातक ठरू शकते.</p><p style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #555555; font-family: "Noto Sans"; font-size: 16px; font-stretch: inherit; font-variant-east-asian: inherit; font-variant-numeric: inherit; line-height: inherit; margin: 0px 0px 20px; outline: 0px; padding: 0px; text-align: justify; vertical-align: baseline;">मानवी मेंदूची क्षमता सर्वसाधारण आघात शोषण्याएवढी सक्षम असते. पण डोक्यावर पडणे, आघातामुळे मेंदूत झालेला रक्तस्राव, विषाणूजन्य आजार, मेंदूआवरणदाह (मेनेंजायटिस), कर्करोग, आनुवंशिक विकार, चेतांचे आजार, चेतापेशींचा परस्पराशी संपर्क खंडित होणे यामुळे मेंदूच्या कार्यांत गंभीर परिणाम होतात. मेंदूचा रक्तपुरवठा काही सेकंद खंडित झाल्यास मेंदूचा काही भाग पुरेसा ऑक्सिजन न मिळाल्याने मृत होतो. तसेच त्या भागाच्या कार्यात अपरिवर्तनीय बदल होतात. पाण्यात बुडणे, गुदमरणे, हवाविरहीत खोलीत अधिक वेळ काढणे अशामुळे झालेले मृत्यू मेंदू मृत झाल्याने होतात.</p><p style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #555555; font-family: "Noto Sans"; font-size: 16px; font-stretch: inherit; font-variant-east-asian: inherit; font-variant-numeric: inherit; line-height: inherit; margin: 0px 0px 20px; outline: 0px; padding: 0px; text-align: justify; vertical-align: baseline;">विद्युत् मस्तिष्कालेख (इलेक्ट्रोएनसिफॅलोग्राफी – इईजी) पद्धतीने चेतापेशीमधील विद्युत् भाराचा आलेख बाह्य इलेक्ट्रोडच्या साहाय्याने मिळवितात. सन १९२४ मध्ये हॅन्स बर्गर या वैज्ञानिकाने सर्वप्रथम विद्युत् मस्तिष्कालेख हे तंत्र विकसित केले. मेंदूचे कार्य सुरळीत चालले आहे किंवा नाही हे पाहण्यासाठी हे तंत्र वापरले जाते. विद्युत् मस्तिष्कालेख काढण्यासाठी २०-३० मिनिटे पुरेशी असतात. डोक्याच्या त्वचेवर विशिष्ट ठिकाणी चकतीच्या आकाराचे इलेक्ट्रोड लावून विद्युत् विभव आलेख काढला जातो. झोप व जागेपणा, निद्रानाश, अपस्मार, मानसिक आजारामुळे येणारे झटके, बेशुद्धी, तीव्र अर्धशिशी, शरीराची हालचाल एकाएकी थांबणे, उन्माद, मृत मेंदू यांच्या निदानासाठी विद्युत् मस्तिष्कालेख तंत्र वापरले जाते. आधुनिक निदान तंत्रामध्ये चुंबकीय अनुस्पंद प्रतिमा (पहा : कु.वि. भाग – १ एमआरआय), पॉझिट्रॉन प्रतिमा (पॉझिट्रॉन इमेजिंग), संगणकीय प्रतिमानिर्मिती इ. तंत्राने मेंदूतील रक्तवाहिन्या, गाठी, रक्तपुरवठा, रक्तस्राव, अपघातामुळे झालेली इजा, पक्षाघात, कर्करोगाच्या गाठी यांचे निदान करून शस्त्रक्रिया किंवा योग्य उपचार करता येतात.</p><p style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #555555; font-family: "Noto Sans"; font-size: 16px; font-stretch: inherit; font-variant-east-asian: inherit; font-variant-numeric: inherit; line-height: inherit; margin: 0px 0px 20px; outline: 0px; padding: 0px; text-align: justify; vertical-align: baseline;">एमआरआयसारख्या आधुनिक प्रतिमाग्रहण तंत्रामुळे मेंदूचे एखादे कार्य चालू असताना मेंदूच्या वेगवेगळ्या भागात काय घडते आहे, हे तपासणे शक्य झाले आहे. मेंदूच्या निरनिराळ्या भागांतील, विशेषकरून प्रमस्तिष्क बाह्यांगातील विद्युत् कलापांची नोंद आणि मापन विद्युत् शरीरशास्त्राद्वारे होते. मेंदूच्या कोणत्या भागास इजा झाल्याने कोणत्या कार्यावर परिणाम झाला आहे, याचाही सखोल अभ्यास मेंदूचे शल्यविशारद करतात. मज्जावैज्ञानिक इतर शाखांतील संशोधकांबरोबर मेंदूचे कार्य कसे घडते ते जाणून घेण्याचा प्रयत्न करीत असतात. मेंदूचे कार्य कसे चालते, त्याची वाढ कशी होते यावर खूप संशोधन झाले असूनही मेंदूचे कार्य अजूनही पूर्णपणे उमगलेले नाही.</p></div>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3123513622212727275.post-37769796525208397842021-09-18T00:21:00.003-07:002021-09-18T00:21:34.521-07:00सन फ्लॉवर थिअरी<p> <span style="background-color: white; color: #333333; font-family: "Helvetica Neue", Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 15px; text-align: center;">जसा जसा सूर्य पुढे पुढे सरकतो तसे हे सूर्य फुलं आपले तोंड त्या दिशेला करीत असतात. म्हणजेच सुर्य प्रकाश समोरून ग्रहण करीत असतात. हे आपल्या सर्वांना माहिती आहेच. पण याबाबतीतील एक रहस्य कदाचित आपणास माहिती नसावे. ढगाळ आणि पावसाळी वातावरणात जेव्हा सूर्य संपूर्ण झाकला जातो त्यावेळी काय घडते? तुम्हाला वाटेल की ती फुलं मिटत असतील किंवा जमिनीकडे तोंड करीत असतील, नाही कां? नाही. तर काय घडते त्यावेळी? ही फुले खाली किंवा वरती नाही वळत तर ती वळतात समोरासमोर! एकमेकांना आपली साठवलेली ऊर्जा देण्यासाठी, इतरांनाही जगविण्यासाठी !! निसर्गाचं परिपूर्ण तेच वरदान खरंच आश्चर्यकारक आहे!! माणसाने ही निसर्गाची प्रतिक्रिया आपल्या जीवनात आणणे आवश्यक आहे. समाजात अनेक लोक काळजीने, चिंतेने, परिस्थितीने ग्रासलेले असतात. तेव्हा ही सूर्यफूल थिअरी उपयोगात आणली पाहिजे. जसे एकमेकांना मदत करणे आणि ऊर्जा प्रदान करणे, मनोबल वाढविणे ! तर सर्वांना सदिच्छा देऊ या की आपणही सूर्य फुलासारखे वागूया, संकटाच्या, निराशेच्या ढगाळ वातावरणात एकमेकांना साथ देऊ या, आपल्या चांगुलपणाची साक्ष देऊ या !!</span></p>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3123513622212727275.post-12942121856011159072021-09-06T20:15:00.002-07:002021-09-06T20:15:45.075-07:00मानवी वर्तनाचा ठाव घेणारे मानसशास्त्र !! भगवंत चव्हाण <p> </p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi-_jXEV1Y0wVXHI7BbxY52CYg8_3_b6Syk9ktH3G2H46OVcPG1MqT0Lz9PB1kH3elKg5s5t8BlybCiM0dcFgr1LGt2y6bCFUCJtEiP7jFdjoGvWp7cO7nFGhsGKPUhjxzXf8CljA2wERU/s640/apana+Manasshastra.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="360" data-original-width="640" height="180" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi-_jXEV1Y0wVXHI7BbxY52CYg8_3_b6Syk9ktH3G2H46OVcPG1MqT0Lz9PB1kH3elKg5s5t8BlybCiM0dcFgr1LGt2y6bCFUCJtEiP7jFdjoGvWp7cO7nFGhsGKPUhjxzXf8CljA2wERU/s320/apana+Manasshastra.jpg" width="320" /></a></div><br /><span style="background-color: white; color: #333333; font-family: "Helvetica Neue", Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 15px; text-align: center;">आयुष्यात तुम्ही अमूकच वागता याला स्वभाव हेच कारण आहे की, आजुबाजूच्या वातावरणाचा कितपत प्रभाव आहे. काय टाळता येतील किंवा नेमकी अडचण काय आहे हे उलगडण्याचा प्रयत्न आम्ही करतो. अर्थात यात मानसशास्रीय पद्धतींचाही वापर केला जातो. -क्षुल्लक कारणांवरून होणारी भांडण, खून,बलात्कार सारख्या घटनांवर अंकुश आणण्याची गरज आहे. सातत्याने समोर येणाऱ्या विकृत प्रवृत्तींवर नुसते विचारमंथनच करण्यापेक्षा सखोल अभ्यास केल्यास पर्याय निघू शकतो. खरे तर या घटनांमुळे मानवी संबंधावरच प्रश्नचिन्ह उभे राहले आहे. शिवाय यातून कोणताच वयोगट सुटलेले नाही. खाजगी आयुष्य व समाजातील वावर यांतील अंतर फारसे उरले नाही. या अनुषंगाने मानसशास्राला खुप महत्त्व आलं आहे, असं डॉ. वैशाली अष्टपुत्रे यांनी सांगितलं.</span><p></p><p style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: "Helvetica Neue", Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 15px; margin: 0px auto 40px; text-align: center; width: 568px;">> <b>मानसशास्र कशाचा अभ्यास करते?</b></p><p style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: "Helvetica Neue", Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 15px; margin: 0px auto 40px; text-align: center; width: 568px;">मानवी वतर्नाचा अभ्यास करणारे शास्रशुद्ध शास्र म्हणजे मानसशास्र होय, असे थोडक्यात म्हणता येईल. सोप्या भाषेत सांगायचे असेल तर जिथे माणसांचा वावर असतो तिथे मानसशास्र असायलाच हवे.</p><p style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: "Helvetica Neue", Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 15px; margin: 0px auto 40px; text-align: center; width: 568px;"><b>> प्र.नेमकी रूपरेषा कशी असते?</b></p><p style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: "Helvetica Neue", Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 15px; margin: 0px auto 40px; text-align: center; width: 568px;"></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><br /></div>आयुष्यात तुम्ही अमूकच वागता याला स्वभाव हेच कारण आहे की, आजुबाजूच्या वातावरणाचा कितपत प्रभाव आहे. काय टाळता येतील किंवा नेमकी अडचण काय आहे हे उलगडण्याचा प्रयत्न आम्ही करतो. अर्थात यात मानसशास्रीय पद्धतींचाही वापर केला जातो.<p></p><p style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: "Helvetica Neue", Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 15px; margin: 0px auto 40px; text-align: center; width: 568px;"><b>> प्र.विशेष प्राविण्य मिळवता येणारी क्षेत्र कोणती?</b></p><p style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: "Helvetica Neue", Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 15px; margin: 0px auto 40px; text-align: center; width: 568px;">क्षेत्र कुठलेही असले तरी मानवी वर्तन थे<br />ट परिणाम करते. प्रत्येक परिणामांची सुरूवातच मुळात इथून होते. तेव्हा क्षेत्र आपण निवडायचे व प्राविण्यही त्यानुसारच. इंडस्ट्रिअल सायकोलॉजी,क्लिनीकल सायकोलॉजी, चाईल्ड सायकोलॉजी,स्कुल सायकोलॉजी ही त्यातल्या त्यात काही निवडक उदाहरणे आहेत.</p>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3123513622212727275.post-58919901737318933742021-09-04T20:54:00.003-07:002021-09-04T20:55:25.086-07:00पालकांनो, तरुणांची सामाजिक नीतीमत्ता ढासळत आहे, हे लक्षात घ्या ! भगवंत चव्हाण <b><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhbiNgNJiZ-VD-FJUiIRkUDXakG5Mw_ACnIUsfW5t21jcTSE5twc0tWerV30l4_qEtdghMnl-aAkfCJ8alE8gR6124EtbznnK94cZud0pswoZkttsx7m2hwFSAWCnWeS-H_rTgIz9WRagI/s125/1324617648_depressed-chaild.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="125" data-original-width="125" height="125" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhbiNgNJiZ-VD-FJUiIRkUDXakG5Mw_ACnIUsfW5t21jcTSE5twc0tWerV30l4_qEtdghMnl-aAkfCJ8alE8gR6124EtbznnK94cZud0pswoZkttsx7m2hwFSAWCnWeS-H_rTgIz9WRagI/s0/1324617648_depressed-chaild.jpg" width="125" /></a></div><br />१. तरुणांची अयोग्य विचारसरणी </b><div><span style="white-space: pre;"> </span>अ. जगातील सर्व गोष्टी या आपल्याच उपभोगासाठी निर्माण झालेल्या आहेत आणि त्यांचा आस्वाद घेणे, हे आपले कर्तव्य आहे, असा भोगवादी विचार तरुण पिढीकडून सर्रास मांडला जात आहे. </div><div> <span style="white-space: pre;"> </span>आ. श्रीमंत तरुणांना वेगाने वाहन चालवणे आणि अपघात घडवणे, म्हणजे गडगंज संपत्तीचे प्रदर्शन वाटते. </div><div><br /></div><div> <b>२.तरुणांमध्ये गुन्हेगारी कृत्ये करण्याची मानसिकता वाढण्याची कारणे </b></div><div><span style="white-space: pre;"> </span>अ. तरुण पिढीला भावना, लालसा, हव्यास अशा गोष्टींचे सोयरसुतक नसते, हा तर त्यांचा स्थायीभाव झाला आहे. कशाही प्रकारे सुखाची लालसा पुरी करण्यासाठी कितीही किंमत मोजावी लागली, तरी चालेल, अशी मानसिकता असणारी तरुण पिढी गुन्हेगारीकडे वळतआहे. </div><div> <span style="white-space: pre;"> </span>आ. राजकीय गुन्हेगार काळी कृत्ये करून कायद्याला वाकुल्या दाखवतात, हे तरुण पिढी पहात आहे. त्यामुळे जिद्द, साहस आणि तत्त्वनिष्ठा यांकडे तरुण मुले दुर्लक्ष करत आहेत. </div><div><span style="white-space: pre;"> </span>इ. आजची तरुण पिढी समाजात वर्चस्व प्रस्थापित करण्यासाठी अवैध मार्गाने संपत्ती मिळवण्याचा अट्टहास करीत आहे. </div><div><span style="white-space: pre;"> </span> ई. खुल्या अर्थव्यवस्थेचा स्वीकार झाल्यानंतर तरुण पिढी गुन्हेगारीकडे वळत आहे. जोपर्यंत त्यांना शिक्षेचे गांभीर्य कळत नाही, तोपर्यंत त्यांना पश्चात्ताप होणार नाही. </div><div> </div><div>
<b>३. तरुणांकडून होत असलेले पाश्चिामात्यांचे अंधानुकरण ! </b></div><div><span style="white-space: pre;"> </span>अ. दूरचित्रवाहिन्यांवरील असंस्कृत मालिकांच्या चित्रणामुळे सुसंस्कृत तरुण हबकून गेल्याचे, तर असंस्कृत तरुण पिढी बहकल्याचे पहावयास मिळत आहे. </div><div> आ. तरुण मुले पाश्चिमात्यांचे अंधानुकरण करत असून संस्कारांची होळी करत आहेत. </div><div> इ. आज शहरात पब (मद्यालये), डान्स बार, हुक्कापार्लर निर्माण झाल्यामुळे तरुण मौजमजा करण्यासाठी घरातील पैसे चोरत आहेत. </div><div> ई. आजचे तरुण पैशाच्या जोरावर केलेली अनैतिक कृत्ये पाहतात, त्यामुळे त्यांची सामाजिक नीतीमत्ता ढासळत आहे. त्यांचे भवितव्य अंधकारमय होत आहे. </div><div> </div><div>
<b>४. पालकांच्या अयोग्य भूमिका ! </b></div><div>
अ. जागतिकीकरणाचा संस्कृतीवर परिणाम होणे, हे स्वाभाविकच असले, तरी त्यांना मार्गदर्शन करणारे कुणीही नाही. अगदी पालकही ती भूमिका निभावत नाहीत. </div><div> आ. पूर्वी दिवे लागण्यापूर्वी घरी परत येण्याचा पायंडा होता. परंतु आज रात्री-अपरात्री घरी येणार्याया मुलांचे पालकांना कौतुक वाटते. हाच पालकांचा दृष्टीकोन मुलांचे भवितव्य उद्ध्वस्त करत आहे. </div><div> </div><div>
<b>५. पालकांनो, भरकटलेल्या तरुण पिढीला दिशा देण्यासाठी हे करा ! </b></div><div>
अ. मुलांचे भवितव्य उज्ज्वल करण्यासाठी पालकांनी मुलांबरोबर संवाद साधणे आवश्यक आहे. </div><div> आ. पालकांनीच संस्कारांचे ओझे मुलांवर ठेवले, तर मुले गुन्हेगारी करण्यापासून परावृत्त होतील आणि देशाच्या विकासाला हातभार लावतील..</div>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3123513622212727275.post-22280123783784857682021-09-03T19:45:00.000-07:002021-09-03T19:45:04.508-07:00समस्या आहे म्हणून रडत बसण्यापेक्षा समस्यांच्या मुळाशी जावून कायमची संपवा !! भगवंत चव्हाण आपल्याला कुठेही पोहोचणे किती सोपे झाले आहे. आपण कोणत्याही शहराच्या कोणत्याही कोपऱ्यात कोणताही पत्ता सहज शोधू शकतो. तिथे पोहोचायला किती वेळ लागेल, हे चालण्याआधीही कळते. कोणत्या रस्त्यावर रहदारी होईल, कोणता रस्ता खुला असेल, हे लोकांना त्यांच्या फोनवर चुटकीसरशी जाणून घेता येऊ शकते. हे सर्व Google map मुळे शक्य झाले आहे. गाडी चालवणारे बहुतेक लोक सहजपणे योग्य पत्त्यावर जाण्यासाठी Google map वापरतात.
Google map संकल्पना प्रथम गुगलचे मुख्य कार्यकारी अधिकारी सुंदर पिचाई (Sundar Pichai) यांना सुचली. सुंदर पिचाई सध्या अल्फाबेट इंक (Alphabet Inc.) चे सीईओ आहेत. Google सारख्या अनेक कंपन्या अल्फाबेटच्या सहाय्यक (subsidiary) आहेत. म्हणजेच गुगल हे अल्फाबेटचे प्रॉडक्ट आहे.
सुंदर पिचाई हे अमेरिकेत राहतात. ही गोष्ट आहे 2004 सालची. एका ओळखीच्या व्यक्तीने पिचाई यांना त्यांच्या घरी जेवायला बोलावलं होतं. सुंदर यांना बायकोसोबत जायचे असल्याने त्यांनी बायकोसोबत एक प्लॅन बनवला. सुंदर म्हणाले की, सकाळी ऑफिसला जायचे असल्याने ऑफिसनंतर ते थेट जेवण्यासाठी मित्राच्या घरी जेवायला पोहचतील. त्यांनी आपल्या पत्नीला थेट घरातून तिथे पोहोचण्यास सांगितले.
रात्री 8 वाजता जेवणाचा कार्यक्रम होता. सुंदर पिचाई यांची पत्नी अंजली रात्री आठ वाजता त्यांच्या कारने जेवणासाठी पोहोचल्या. सुंदर पिचाई देखील ऑफिसमधून बाहेर पडले, पण त्यांचा रस्ता चुकला. ते कार्यक्रमाच्या ठिकाणी पोहोचले तेव्हा जवळजवळ 10 वाजले होते. पिचाई तिथे पोहोचले तेव्हा तिथून जेवण करून त्यांची पत्नी निघून गेली होती.
त्यादिवशी सुंदर पिचाई तिथून काहीही न खाता त्यांच्या घरी परतले. ते घरी पोहचताच त्यांची पत्नी अंजली यांनी त्याच्याशी भांडण सुरू केले. ते वेळेवर पोहोचले नाहीत त्यामुळं कार्यक्रमात त्यांचा अपमान झाल्याचे त्यांना वाटले. अंजलीचा वाईट मूड पाहून सुंदर पिचाईंनी पुन्हा ऑफिसला परत जाण्याचे ठरवले आणि ते ऑफिसला गेले.
संपूर्ण रात्र त्यांनी ऑफिसमध्ये घालवली. ते रात्रभर हाच विचार करत राहिले, जर मी अशाप्रकारे रस्ता चुकत असेन तर दररोज बरेच लोक अशाप्रकारे रस्ता चुकत असावेत. यावर असे काहीतरी हवे, ज्यामुळे कोणत्याही प्रकारे रस्ता चुकणार नाही. रात्रभर विचार करत असताना त्यांच्या लक्षात आलं की, जर नकाशा आपल्या खिशात असता तर बरोबर मार्ग सापडला असता आणि रस्ता चुकला नसता.
दुसऱ्या दिवशी सकाळी सुंदर पिचाई यांनी आपल्या संपूर्ण टीमला बोलावून सर्वांसमोर नकाशा बनवण्याची कल्पना मांडली. ही कल्पना ऐकून त्यांची टीम तयार झाली. सर्वांनीच त्यांच्या कल्पनेवर विश्वास ठेवला नाही, परंतु जवळजवळ सलग दोन दिवस सर्वांसोबत बैठका घेतल्या आणि लोकांना रस्ता दाखवणाऱ्या उत्पादनाची रचना करण्याची गरज त्यांना पटवून दिली.
सुंदर पिचाई आणि त्यांच्या टीमने खूप मेहनत घेतली आणि 2005 मध्ये गुगल मॅप बनवला आणि अमेरिकेत लाँच केला. पुढच्याच वर्षी 2006 मध्ये इंग्लंडमध्ये आणि 2008 मध्ये भारतातही लाँच करण्यात आला. आणि आता तुम्हा सर्वांना माहीतच आहे की, त्यांनी बनवलेले Google map संपूर्ण जगाला योग्य मार्ग दाखवण्याचे काम करत आहे. एका आकडेवारीनुसार, संपूर्ण जगातील प्रत्येक सातवी व्यक्ती Google map वापरते.
<div class="separator" style="clear: both;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhPB4evSH-n_SUdKnbSVvK3GrY5iOKMfbEz0lemP2WOs2soWgVx3Y3lS2SpvY-Jhy0R4-thQvI__dqeaLo6mC8EySSN98pQ-4lyPAiyqX3VXBMPpTNLyXT2eHFjKmqdyh4x2mlwqBv-ldw/s647/1-Google-CEO-Sundar-Pichai-received-nearly-US-200-million-salary-last-year.jpg" style="display: block; padding: 1em 0; text-align: center; "><img alt="" border="0" width="200" data-original-height="375" data-original-width="647" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhPB4evSH-n_SUdKnbSVvK3GrY5iOKMfbEz0lemP2WOs2soWgVx3Y3lS2SpvY-Jhy0R4-thQvI__dqeaLo6mC8EySSN98pQ-4lyPAiyqX3VXBMPpTNLyXT2eHFjKmqdyh4x2mlwqBv-ldw/s200/1-Google-CEO-Sundar-Pichai-received-nearly-US-200-million-salary-last-year.jpg"/></a></div>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3123513622212727275.post-51865159427304330822021-09-02T20:15:00.000-07:002021-09-02T20:15:23.532-07:00शिवरायांचा इतिहासनाशिक पासून 14 ते 15 किलोमीटर अंतरावर, नाशिक - पेठ (peint) महामार्गावर आशेवाडी गावाजवळ रामशेज नावाचा किल्ला आहे. हा किल्ला दिंडोरी तालुक्यात आहे. प्रभू श्रीराम या किल्ल्यावर विश्रांतीला जायचे, आणि तिथे त्यांची शेज आहे म्हणून या किल्ल्याला रामशेज असे नाव पडले. सिंहगड, प्रतापगड असे सह्याद्रीच्या रांगेतील बरेचसे किल्ले घनदाट जंगलात आहेत, डोंगर दऱ्यांमध्ये वसलेले आहेत. परंतु रामशेज हा किल्ला एका सपाट आणि मोकळ्या मैदानावर आहे. किल्लाच्या जवळपास झाडी, जंगल देखील नव्हते. डोंगर दऱ्यादेखील नव्हत्या. रामशेज किल्ल्याजवळचा एकमेव किल्ला म्हणजे त्र्यंबकगड परंतु तो देखील ८ कोस अंतरावर होता. हि सर्व परिस्थिती पाहता किल्ला अगदी एकाकी होता.
शहाबुद्दीन खान
ह्याच किल्ल्यावर चांदसितारा फडकवावा आणि त्या नंतर त्र्यंबक, अहिवंत, मार्कंडा, साल्हेर असे किल्ले जिंकून घ्यावेत असा औरंगजेबाचा मनसुबा होता. औरंगजेबाने आपला सरदार शहाबुद्दीन खान याला हा किल्ला जिंकण्यासाठी पाठवले. शहाबुद्दीन किल्ला घेण्यासाठी चालून आला. त्याच्या सोबत १० हजाराची फौज होती आणि अफाट दारुगोळा आणि तोफा होत्या. त्यामुळेच औरंगजेबाच्या सरदाराला वाटले कि हा किल्ला आपण ताबडतोब काबीज करू. त्याने औरंग्याला सांगितले होते कि, मी एक दिवसात किल्ला घेतो म्हणून.
किल्ल्यावर फक्त ६०० मावळे होते. किल्ल्यावर सूर्याजी जेधे नावाचे किल्लेदार होते. हे मुळचे मावळातले. ते धाडसी, हट्टेकट्टे आणि पराक्रमी होते. सूर्याजी जेधे रामशेज च्या तटावरून फिरत राहायचे. दिवसा आणि रात्रीही. ते कधी झोपायचे हेच कोणाला माहित नव्हते. किल्ल्यावर तोफा नव्हत्या.
संभाजी राजांनी स्वतः लक्ष घालून प्रत्येक किल्ल्यावर मुबलक प्रमाणात दारुगोळा उपलब्ध करून ठेवला होता. किल्ल्यावरच्या किल्लेदाराने आणि मावळ्यांनी लाकडाच्या तोफा बनवल्या. लाकडाच्या तोफांना जनारावरांचे कातडे लावून तोफा बनवल्या. आणि किल्ल्यावरून खाली तोफगोळ्यांचा मारा सुरु केला. या आक्रमणाने शहाबुद्दीन खान पार गांगारून गेला. ५ महिने झाले पण तरीही किल्ल्या काही जिंकता आला नाही.
मोगलांचे तोफगोळे किल्ल्यावर पोहोचत नव्हते, पण किल्ला तर जिंकायचा होता. मग त्याने आपल्या सैनिकांना आजूबाजूच्या जंगलातील झाडे तोडायला सांगितली. सगळी लाकडे जमा केली. आणि लाकडी बुरुंज बनवला (याला लाकडी दमदामा असेही म्हणतात) तोही इतका उंच कि किल्ल्याच्या उंचीचा. हा लाकडी बुरुंज कशासाठी ? तोफा या लाकडी बुरुंजावर नेवून ठेवायच्या आणि मग तिथून किल्ल्यावर तोफा डागायच्या. ५० तोफा आणि ५०० सैनिक बसतील एवढा मोठा बुरुंज बनवला. या लाकडी बुरुंजावरून मोगल सैनिक किल्ल्यावर तोफांचा मारा करू लागले. मराठे सुद्धा या लाकडी बुरुंजावर तोफगोळे डागत होते. मोठे घनघोर युद्ध चालू होते. मराठे मागे सारायला तयार नव्हते. शहाबुद्दीन च्या हाती यश येत नव्हते.
२ वर्षे झाली, इतके करूनही रामशेज किल्ला अजिंक्यच राहिला.
फतेह खान
मग मात्र औरंग्या ने शहाबुद्दीन ला परत बोलावून घेतले. त्याने रामशेज ची हि मोहीम सोपविली फतेह खान नावाच्या जिगरबाज सरदारावर. आणि मग फतेह खान २० हजारीची फौज घेवून आला. आणि त्याने रामशेज वर जोरदार आक्रमण चढवले. पण तरीही मराठे काही माघार घेईनात. मोगल सेना किल्ल्याच्या जरा जरी जवळ आली तरी किल्ल्यावरून मावळ्यांच्या गोफणीतून धडाधड दगड गोटे सुटायचे, हे दगड इतके जोरात यायचे कि बरेचसे सैनिक जागेवरच ठार व्हायचे. त्या फतेह खानाला मावळे तसूभरहि पुढे सरकू देईनात. फतेह खानच्या सैन्याला सळो कि पळो करून सोडले या मरहट्ट्यान्नी. इतका खटाटोप करूनही किल्ला काही शरण येईना. फतेह खान हाती फक्त निराशा अपमान आणि माघारच आली.
फतेह खानाच्या तोफांचे गोळे शक्यतो किल्ल्यावर पोहोचत नव्हते, पण त्यातूनही एखादा तोफगोळा किल्ल्यापर्यंत पोहोचत असे. त्या तोफ्याच्या गोळ्यामुळे किल्ल्याच्या तटबंदीची किंवा एखाद्या बुरुंजाची पडझड होत असे. ते पाहून फतेह फार खुश व्हायचा. पण रात्र सारून सकाळ झाली कि ती पडझड झालेली तटबंदी किंवा बुरुंज परत बांधून झालेला असायचा. ते दृश्य पाहून फतेह खान आश्चर्यचकित व्हायचा मग मात्र त्याचा राग अनावर होत होता. किल्ल्यावरचे मावळे, लहान मोठी सगळी माणसे अपार कष्ट करून एका रात्रीतच हि पडलेली तटबंदी पुन्हा बांधून काढायचे. परंतु फतेह खानाला मात्र वेगळाच संशय यायला लागला, त्याला वाटू लागले कि या मरहट्ट्यानां जादूटोना येतो, भुताटकी येते, आणि म्हणूनच संध्याकाळी पडलेली तटबंदी सकाळपर्यंत परत आहे तशी सुस्थितीत असायची.
अनेक महिने सरले, हजारो मुगल सैनिक मारले गेले, खुपसारा दारुगोळा हकनाक वाया गेला, तरीही किल्ला हाती यायचे नाव नव्हते. मग एके दिवशी फतेह खानच्या एका सरदाराने फतेह खानाला सांगितले कि युद्ध तर करून बघितले, आता एका मांत्रिकाला बोलावून बघा. फतेह खान ला हे पटले नाही, पण किल्ल्या जिंकण्यासाठी तो काहीही करायला तयार होता. मग त्याने आपल्या सरदारा कडून मांत्रिकाला बोलावून घेतले. मांत्रिक आला, तो फतेह खान ला म्हणाला, – -हुजूर, चिंता मत करो, मैने तो भूत प्रेत भी वश किये है, ये मरहट्टे क्या चीज है? आप बस मुझे एक सोने का नाग दे दिजीये बाकी मी संभाल लेता हु- – मग त्या मांत्रिकाने मागितल्या प्रमाणे त्याला सोन्याचा नाग बनवून देण्यात आला.
मांत्रिकाने तो सोन्याचा नाग आपल्या छातीजवळ धरला आणि किल्ल्याच्या मागच्या बाजूने किल्ल्या जवळ जायला निघाला. मांत्रिक पुढे आणि फतेह खानाचे सैन्य त्याच्या मागे. मांत्रिक किल्ल्याचे दिशेने पुढे सरकत होता. तो जसा किल्ल्याच्या जवळ आला तसा किल्ल्या वरून गोफणीचा एक दगड जोरात मांत्रिकाच्या अंगावर आला. त्याचा तडाखा इतका जोरदार होता कि नाग एकीकडे आणि मांत्रिक दुसरीकडे जावून पडला. फतेह खान चे सैन्य पाठीला पाय लावून छावणीच्या दिशेने जोरात पळत सुटले.
फतेह खानने अजून एक डाव आखला, त्याने मध्य रात्रीच्या वेळी किल्ल्याच्या मुख्य दरवाज्याच्या दिशेने तोफांचा जोरदार मारा सुरु केला. या तोफांचा आवाज खूप जबरदस्त होता. त्या आवाजाने किल्ल्यावरचे सगळे मावळे मुख्य बुरुंजाजवळ येवून फतेह खानची करामत बघत होते. पण किल्ल्यावर एक पण तोफ गोळा पोहोचत नाही हे पाहून त्यांना हसू येत होते. जवळपास सगळ्या तोफा किल्ल्याच्या दिशेने आग ओकत होत्या. पण फतेह खान मात्र त्या तोफांच्या जवळ नव्हताच. कारण तो होता एका वेगळ्याच बेताच्या तयारीत. त्याने आपल्या सोबतीला काही निवडक मोगल सैनिक घेतले आणि तो निघाला किल्ल्याच्या मागच्या दिशेने. दबक्या पावलांनी, बिलकुल आवाज न करता. किल्ल्याच्या मागच्या दिशेला पोहोचल्यावर फतेह खानाने आपल्या सैनिकांना आदेश दिला, – -उपरवाले का नाम लो और उपर किले पार चढो, अगर कामयाब हो जोगे तो तुम्हारा नाम होगा- – वर जायला कोणी तयार होत नव्हते, पण फतेह खान सुद्धा माघार घ्यायला तयार नव्हता, मग त्यातले काही सैनिक जीवावर उदार होवून किल्ल्यावर चढाई करायला तयार झाले. अंधाराचा फायदा घेवून झाडा झुडपाच्या सहाय्याने ते हळूहळू वर चढू लागले. त्यांनतर एका मागोमाग एक असे बरेचसे सैनिक वर जावू लागले.
एकंदरीत फतेह खानाचा बेत असा होता कि, किल्ल्यावरच्या मावळ्यांना पुढच्या बाजूने तोफगोळ्या मध्ये गुंतवून ठेवायचे आणि मग काही निवडक मोगल सैनिकांना किल्ल्यावर पोहोचवायचे. आणि मग दोरखंड लावून खाली उरलेले सगळ्या सैनिकांनी किल्ल्यावर जायचे आणि किल्ला काबीज करायचा. ठरल्याप्रमाणे किल्ल्याच्या मागे फतेह खानाचा बेत किल्ल्याच्या मागच्या बाजून चालू होता. किल्ल्यावर किल्लेदार सूर्याजी जेधे पुढच्या बाजूला मुख्य बुरुंजाजवळ होते. ते आणि त्यांचे सर्व मावळे फतेह खानच्या तोफांच्या करामती बघत होते. पण ते संभाजी राजांचे पराक्रमी सरदार होते, अशाही परिस्थितीत गाफील राहणारे ते नव्हते. २ गोष्टी त्यांच्या लक्षात आल्या, त्या म्हणजे एक तर आज अचानकच फतेह खानाने रात्रीचा मारा सुरु केला आहे आणि दुसरे म्हणजे तोफांचे एकपण गोळा किल्ल्याच्या डोंगरावर पडत होते, याचा अर्थ कुठेतरी पाणी मुरतय. मग ते तडक घोड्यावर बसले आणि तडक निघाले, आपल्या सोबतीला त्यांनी २०० मावळे घेतले, त्यांनी स्वतःहून किल्ल्याच्या सर्व बाजूने पहारे देण्यास सुरुवात केली. ज्या वेळी ते किल्ल्याच्या मागच्या बाजूला आले तेव्हा त्यांना रात्रीच्या अंधारात चाललेला फतेह खान चा डाव समाजाला, तसे ते आणि त्यांचे मावळे बुरुंजावर दबा धरून मोगल सैनिकाच्यावर पळत ठेवून बसले.
वर चढणाऱ्या मोगल सैनिकांपैकी एक दोघे तटावर पोहोचले, ते आणखी वर येणार इतक्यात मावळ्यांच्या गोफणीत दगड धरले गेले आणि सप्प करून गोफण चालली, त्या मोगल सैनिकाच्या डोक्यात इतक्या जोरात धोंडा बसला कि तो घायाळ झाला आणि गडावरून खाली पडला. मग मात्र सगळे मावळे धावले तटबंदीच्या जवळ. त्यांनी वर चढणाऱ्या मोगलांवर गोफणीने दगडांचा जोरदार मारा केला, किल्ल्यावरच्या मोठ मोठाल्या दगडी शिळा ढकलून दिल्या. इतकेच नव्हे तर तेलात बुडवलेली कपडे आणि पोती पेटवली आणि त्या सैनिकाच्या अंगावर फेकून दिली. अचानक झालेल्या या मृत्यू तांडवा मुले सगळे मोगल सैनिक जीवाच्या आकांताने ओरडू लागले. काही सैनिक दगडांनी घायाळ होवून मेले तर काही पेटत्या कापडांनी भाजून मेले, आणि उरलेल्या सैनिकांनी त्या उंच डोंगरावून उड्या मारल्या. ते पाहून किल्ल्याच्या खाली उभे असलेले फतेह खान आणि त्याचे मोगल सैन्य जीव मुठीत धरून पळू लागले. गनीम (शत्रू) पळून जाताना बघून किल्ल्यावर मावळे आनंदित झाले, आणि जोर जोरात आरोळ्या देवू लागले, – -हर हर महादेव, जय शिवाजी, जय शंभूराजे!!!!- –
कासम खान
औरंगजेबाने फतेह खानाला परत बोलावून घेतले. आणि कासम खान ला पाठवले. कासाम खान नव्या दमाची फौज घेवून रामशेज वर चालून आला. कासम खान ने रामशेज किल्ल्याभोवती एकदम कडेकोट पहारे लावले. किल्ल्यावर जाण्यासाठी थोडीसुद्धा वाट मोकळी ठेवली नाही. किल्ल्यावर दारुगोळा आणि अन्न धान्य पोहोचवण्याच्या सगळ्या वाट त्याने रोखून धरल्या होत्या. किल्ल्यापासून काही कोसावर संभाजी महाराजांनी पाठवलेले सरदार रुपजी भोसले, मानाजी मोरे रसद घेवून तयार होते. पण कासम खानच्या त्या कडक बंदोवस्तातून आणि कडेकोट पहाऱ्यातून त्यांना गडावर रसद पोहोचवता येत नव्हती. किल्ल्यावरचे अन्न धान्य संपत आले होते. गडावरील मावळ्यांवर वाईट दिवस आले होते, अन्नावाचून सगळ्यांचे हालहाल होत होते. हि परीस्थिती पाहता ४ ते ५ दिवसात किल्ला कासम खानच्या हातात जाईल असे वाटत होते. पण निसर्ग मराठ्यांच्या मदतीला धावून आला. खूप जोराचा पाऊस पडला. हा पाऊस सलग २ दिवस पडत होता. या पावसामुळे किल्ल्याच्या सर्व परिसरात चिखल आणि पाणी झाले होते. किल्ल्याच्या एका बाजूला तर चिखल पाण्यामुळे मेलेल्या जनावारचे मांस साडू लागले. त्यामुळे सर्वत्र खूप दुर्गंधी पसरली होती. इतका घाण वास येवू लागला तो बिलकुल सहन होत नव्हता. त्या वासाने माणसे आणि जनावरे उलट्या करू लागले. मोगल सैनिकांना पहारा देणे खूपच अवघड होवू लागले. मग कासम खानाने त्या परिसरातला पहारा थोडा सैल केला. एका दिवसासाठी तेथील सैनिकांना दुसरीकडे पहारा देण्यास सांगितले.
तो दिवस सरला, रात्र झाली. रात्रहि सरली. दुसऱ्या दिवशी सकाळी पहारे परत पूर्ववत करण्यात आले. तेवढ्यात कासम खानाने किल्ल्यावर पहिले आणि त्याच्या लक्षात आले कि, किल्ल्यावरील मावळे ताजेतवाने दिसत होते, त्याच्या जीवात जीव आला होता. इतकेच नव्हे तर तिथे काही नवीन मावळे हि दिसत होते. कासम खान चक्रावून गेला. मग त्याला त्याची चूक लक्षात आली. आदल्या रात्री दुर्गंधी मूळे त्याने पहारे दिले केले होते, त्याच्याच फायदा घेवून दाबा धरून बसलेली रुपजी आणि मानाजी यांची फौज नवीन रसद, अन्न धान्य आणि दारुगोळा किल्ल्यावर पोहोचवून आले होते. कासम खानाला कळून चुकले कि रामशेज काबीज करणे हे फक्त स्वप्नच राहणार आहे.
दिवसा किल्ल्यावरून मरहट्टे मोगलांवर मारा करायचे आणि रात्री संभाजी राजांनी पाठवलेली फौज मोगलांवर हल्ला करायची.
किल्ल्याभोवती वेढा टाकलेल्या सैन्यावर आजूबाजूच्या झाडी मधून अचानक हल्ले व्हायचे. मोगालंना सळो कि पळो करून सोडले होते.
कासम खान देखील किल्ला जिंकू शकला नाही. हा किल्ला ६ वर्ष झुंजत होता.
🚩जय शिवराय !! जय भवानी जय शिवाजी🚩<div class="separator" style="clear: both;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjotAeaQWvSVYlZ04bsYkfMGHPiKqvazF5nEB2MbNfDTIigfktR6GeJtjrZzAzfn0Av211ZKuAPjk-y4kNt_vTFmzn1tKQ2UwVLPDlWoqhIv5z8GsbuJu3IaQ-a9PKW3MInnngmQbSDoP8/s416/shivaji-maharaj-on-horse-silhouette-260nw-1469359496.jpg" style="display: block; padding: 1em 0; text-align: center; "><img alt="" border="0" width="200" data-original-height="280" data-original-width="416" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjotAeaQWvSVYlZ04bsYkfMGHPiKqvazF5nEB2MbNfDTIigfktR6GeJtjrZzAzfn0Av211ZKuAPjk-y4kNt_vTFmzn1tKQ2UwVLPDlWoqhIv5z8GsbuJu3IaQ-a9PKW3MInnngmQbSDoP8/s200/shivaji-maharaj-on-horse-silhouette-260nw-1469359496.jpg"/></a></div>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3123513622212727275.post-65727915808228900302021-09-02T04:56:00.001-07:002021-09-02T04:56:13.896-07:00अभ्यास कसा करावा ?<p> <span style="background-color: white; color: #565656; font-family: Arial; font-size: 14px;">कोणतेही काम प्रभावी रितीने करण्यासाठी मनाच्या एकाग्रतेची गरज असते. एखादा लोहार, सुतार, केशकर्तनकार किंवा सोनार मनाची एकाग्रता सहजपणे अंगी बाणवितो. कारण एकाग्रतेच्या अभावी त्यांच्या कामामध्ये अपघात होउन नुकसान होण्याची शक्यता असते. मनाची एकाग्रता साधण्यासाठी हे कारागीर लोक कोणतीही पुस्तके वाचत नाहीत वा कोणत्या योगशिबीरातही जात नाहीत.</span><span style="box-sizing: border-box; color: #565656; font-family: Arial; font-size: 14px;"> </span><span style="box-sizing: border-box; color: #565656; font-family: Arial; font-size: 14px; font-weight: bolder;">सरावाने<span style="box-sizing: border-box;"> </span></span><span style="background-color: white; color: #565656; font-family: Arial; font-size: 14px;">आपोआपच त्यांना ही एकाग्रता साधत असते. अभ्यास करणे हे विद्यार्थ्याचे कर्तव्य आहे, आणि ते प्रभावी रितीने पार पाडण्यासाठी "मनाच्या एकाग्रतेची" गरज विद्यार्थ्याला निश्चितच आहे. मनाची एकाग्रता नसेल तर साध्या-साध्या कामांमध्येही चुका होउ शकतात, आणि एकाग्र मनाने अतिशय जोखमीची अवघड कामेदेखील अचूक होउन जातात.</span></p><p style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #565656; font-family: Arial; font-size: 14px; margin: 0px; padding-bottom: 1em;">मनाच्या एकाग्रतेमध्ये येणारे अडथळे कोणते? मनाची चंचलता ही सर्वात मोठी अडचण आहे. मन मोठे बलवान असते, चंचल असते. मनाला काबूत ठेवणे वा-याला पकडण्याएवढे अवघड असते.<span style="box-sizing: border-box;"> </span><span style="box-sizing: border-box; font-weight: bolder;">अखंड अभ्यास<span style="box-sizing: border-box;"> </span></span>आणि<span style="box-sizing: border-box;"> </span><span style="box-sizing: border-box; font-weight: bolder;">अनासक्ती (वैराग्य)<span style="box-sizing: border-box;"> </span></span>यांच्या सामर्थ्यानेच मनाला ताब्यात ठेवता येते असे भगवंतांनी गीतेमध्ये सांगीतलेले आहे. मनाची एकाग्रता साधणे हे सहजसोपे नाही तसे अशक्यही नाही. आयुष्यात कोणत्याही गोष्टीत असाधारण यश प्राप्त करुन घ्यायचे असेल तर मनाच्या एकाग्रतेला पर्याय नाही. मनाची एकाग्रता साधण्यासाठी, ज्यासाठी ही एकाग्रता साधायची त्या ध्येयाप्रती, आपली <span style="box-sizing: border-box; font-weight: bolder;">अविचल श्रध्दा<span style="box-sizing: border-box;"> </span></span>पाहिजे. ती गोष्ट प्राप्त करुन घेण्याची<span style="box-sizing: border-box;"> </span><span style="box-sizing: border-box; font-weight: bolder;">अपरिहार्यता<span style="box-sizing: border-box;"> </span></span>मनाने स्विकारली पाहिजे. इतर अनेक पुरक गोष्टी एकाग्रता साधायला मदत करतील.</p><p style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #565656; font-family: Arial; font-size: 14px; margin: 0px; padding-bottom: 1em;">स्वामी विवेकानंद म्हणतात की एकाग्र मन हे एखाद्या<span style="box-sizing: border-box;"> </span><span style="box-sizing: border-box; font-weight: bolder;">सर्चलाईटप्रमाणे<span style="box-sizing: border-box;"> </span></span>आहे. सर्चलाईटमुळे आपल्याला दूरवरची कानाकोप-यातली वस्तूदेखील स्पष्ट दिसते.</p><p style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #565656; font-family: Arial; font-size: 14px; margin: 0px; padding-bottom: 1em;">योगीजन आपल्या मनावर ताबा मिळवून अखंड परिश्रमाने मनाचे संतुलन प्राप्त करुन घेतात आणि असे संतुलीत मन एकाग्र करुन<span style="box-sizing: border-box;"> </span><span style="box-sizing: border-box; font-weight: bolder;">परमसत्याची<span style="box-sizing: border-box;"> </span></span>प्राप्ती करुन घेतात. आपले सध्याचे ध्येय त्याहून बरेच सोपे आहे. आपल्याला आपले मन<span style="box-sizing: border-box;"> </span><span style="box-sizing: border-box; font-weight: bolder;">अभ्यासावर<span style="box-sizing: border-box;"> </span></span>कसे केंद्रित करता येईल ते शिकायचे आहे.</p><p style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #565656; font-family: Arial; font-size: 14px; margin: 0px; padding-bottom: 1em;">१. अभ्यासाला बसताना योग्य आसन असणे गरजेचे आहे. टेबल खुर्ची किंवा डेस्कसारखी उंच वस्तू घ्यावी. पाठीचा कणा ताठ राहील अशी बसण्याची स्थिती असावी. पुरेसा उजेड असावा, लिहिताना आपल्या हाताची सावली लेखनावर पडणार नाही अशी प्रकाशाची दिशा असावी. रोज एकाच ठिकाणी अभ्यासाला बसण्याची सवय ठेवावी. स्वतंत्र खोली असल्यास उत्तम, अथवा, विशिष्ट कोपरा निवडावा. एकाच ठिकाणी रोज अभ्यासाला बसल्याने त्या ठिकाणी गेल्यानंतर मन आपोआप अभ्यासासाठी तयार होते. मंदिरात गेल्यावर आपल्याला प्रसन्न वाटते कारण त्या ठिकाणी ईश्वराचे वास्तव्य आहे अशी आपल्या<span style="box-sizing: border-box;"> </span><span style="box-sizing: border-box; font-weight: bolder;">मनाची धारणा<span style="box-sizing: border-box;"> </span></span>असते, तसेच हे आहे.</p><p style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #565656; font-family: Arial; font-size: 14px; margin: 0px; padding-bottom: 1em;">२. एकदा अभ्यासाला बसले की शरीर शक्यतोवर स्थिर ठेवावे, चुळबुळ करु नये. पेन किंवा पेन्सील चावणे, केस खाजविणे, विनाकारण इकडेतिकडे बघणे, वेडेवाकडे बसणे अशा गोष्टी टाळाव्यात. हे एकाग्रतेच्या दृष्टीने प्रतिकुल व हानीकारक समजावे. सतत हलणा-या भांड्यातील पाणी जसे हिंदकळत राहते, त्याप्रमाणे अशा गोष्टींमुळे मनदेखील अस्वस्थच राहते. स्थिर व गंभीरपणे एका जागी बसणे खूप महत्वाचे आहे.</p><p style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #565656; font-family: Arial; font-size: 14px; margin: 0px; padding-bottom: 1em;">३. एखाद्या विषयाचा अभ्यास सुरु केला की किमान तासभर तरी त्या विषयाला द्यायला हवा. याचे कारण असे की मन त्या<span style="box-sizing: border-box;"> </span><span style="box-sizing: border-box; font-weight: bolder;">अभ्यासघटकाशी समरस </span>व्हायलाच दहा मिनिटे लागतात.<span style="box-sizing: border-box;"> </span><span style="box-sizing: border-box; font-weight: bolder;">मनाची प्रवाही अवस्था<span style="box-sizing: border-box;"> </span></span>त्यानंतर सुरु होउन आपण त्या विषयाच्या अंतरंगात प्रवेश करतो. त्या घटकांत दडलेला खरा अर्थ आपल्या अंत:चक्षुंसमोर उघड व्हायला लागतो. याआधी शिकलेले संबंधित घटक आठवायला लागतात, त्यांचे या घटकाशी असलेले सांधे मेंदूत जुळायला लागतात, व हळूहळू त्या घटकावर प्रभुत्व मिळायला लागते. ही प्रभुत्वाची भावना मग अभ्यासाची प्रेरणाही बनते.</p><p style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #565656; font-family: Arial; font-size: 14px; margin: 0px; padding-bottom: 1em;">४. अभ्यासाला बसल्यानंतर लगेच मनात ना-ना त-हेचे विचार येणे सहाजिक आहे. मन अभ्यासासाठी तयार नसते. तरीही दहा मिनिटे<span style="box-sizing: border-box;"> </span><span style="box-sizing: border-box; font-weight: bolder;">चिकाटीने<span style="box-sizing: border-box;"> </span></span>अभ्यास करीत रहावे. मन हळूहळू शांत होत जाईल व अभ्यासघटकाच्या अंतरंगात जायला लागेल. त्याचप्रमाणे अभ्यास एकदम थांबवूही नये, त्यानेही अभ्यासाचे नुकसान होते. आपण चालण्याचा व्यायाम करताना जसे सुरुवातीला व शेवटी हळूहळू चालतो व मध्यावर वेग जास्तीत जास्त ठेवतो तसेच हे आहे.<span style="box-sizing: border-box;"> </span><span style="box-sizing: border-box; font-weight: bolder;">वॉर्म अप<span style="box-sizing: border-box;"> </span></span>व<span style="box-sizing: border-box;"> </span><span style="box-sizing: border-box; font-weight: bolder;">काम डाउन<span style="box-sizing: border-box;"> </span></span>केल्याने मधल्या अवस्थेतील कामाचा पुरेपुर फायदा आपल्याला मिळतो.</p><p style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #565656; font-family: Arial; font-size: 14px; margin: 0px; padding-bottom: 1em;">५. अभ्यासाला बसण्याआधी घरच्यांना तशी कल्पना देउन "तासभर तरी मला बोलावू नका" असे सांगून ठेवावे. मोबाईलसारखे अडथळेही दूर ठेवावेत. कारण अशा<span style="box-sizing: border-box;"> </span><span style="box-sizing: border-box; font-weight: bolder;">अडथळ्यांमुळे<span style="box-sizing: border-box;"> </span></span>मनाची एकाग्रता भंगते व ती पुन्हा प्राप्त करायला कष्ट पडतात. मनाची साधलेली<span style="box-sizing: border-box;"> </span><span style="box-sizing: border-box; font-weight: bolder;">प्रवाही अवस्था<span style="box-sizing: border-box;"> </span></span>आपण गमावून बसतो. आणि पुढच्या वेळी ती अवस्था तेवढ्या प्रभावीपणे साधतही नाही.</p><p style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #565656; font-family: Arial; font-size: 14px; margin: 0px; padding-bottom: 1em;">६. अभ्यासाच्या ठिकाणी<span style="box-sizing: border-box;"> </span><span style="box-sizing: border-box; font-weight: bolder;">शांतता<span style="box-sizing: border-box;"> </span></span>असणे अतिशय गरजेचे आहे. मनाला<span style="box-sizing: border-box;"> </span><span style="box-sizing: border-box; font-weight: bolder;">विचलीत न करणारे संगीत<span style="box-sizing: border-box;"> </span></span>एकाग्रता वाढायला मदत करते. अर्थात इच्छा तीव्र असेल तर गोंधळातदेखील एकाग्रता साधता येते. इंद्रियांवरचे असे नियंत्रण अभ्यासाने साधता येते. शक्यतो शांतता मिळविण्याचा प्रयत्न करावा. आपल्या नियंत्रणाबाहेरच्या कारणामुळे अशांतता निर्माण होत असेल तर त्या अशांततेतही एकाग्रता साधण्याचा प्रयत्न करीत रहावे.<span style="box-sizing: border-box;"> </span><span style="box-sizing: border-box; font-weight: bolder;">क्षुब्ध होउ नये<span style="box-sizing: border-box;"> </span></span>किंवा निरर्थक वादविवादात वेळही घालवू नये.</p><p style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #565656; font-family: Arial; font-size: 14px; margin: 0px; padding-bottom: 1em;">७. अभ्यास करताना<span style="box-sizing: border-box;"> </span><span style="box-sizing: border-box; font-weight: bolder;">अवधान राखणे<span style="box-sizing: border-box;"> </span></span>खूप गरजेचे आहे. मन चंचल असते, उगीच कुठेतरी भटकत राहते किंवा दिवास्वप्नांमध्ये मग्न होते. त्याला आवर घालून पुन्हा अभ्यासाला लावणे म्हणजे अवधान राखणे.</p><blockquote style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #565656; font-family: Lato, sans-serif; font-size: 14.28px; margin: 0px 0px 1rem;"><p style="box-sizing: border-box; font-family: Arial; font-size: 14px; margin: 0px; padding-bottom: 1em;">मनाला जागे ठेवण्याचे काही उपाय खाली सांगीतले आहेत :</p><p style="box-sizing: border-box; font-family: Arial; font-size: 14px; margin: 0px; padding-bottom: 1em;">अ. अतिशय गोड, अतिशय मसालेदार किंवा अतिस्निग्ध पदार्थ<span style="box-sizing: border-box;"> </span><span style="box-sizing: border-box; font-weight: bolder;">आहारात</span><span style="box-sizing: border-box;"> </span>टाळावेत. अशा पदार्थांमुळे ग्लानी येते.</p><p style="box-sizing: border-box; font-family: Arial; font-size: 14px; margin: 0px; padding-bottom: 1em;">आ.<span style="box-sizing: border-box;"> </span><span style="box-sizing: border-box; font-weight: bolder;">शरीराच्या स्वच्छतेकडे<span style="box-sizing: border-box;"> </span></span>लक्ष द्यावे. कपडे स्वच्छ, नेटके व सैलसर असावेत. नखे कापलेली असावीत. दुर्गंधी, खाज, आग होणे यामुळे एकाग्रता साधण्यात अडचणी येतात. झोपायचा बिछाना व पांघरुण देखील स्वच्छ असणे आवश्यक आहे, त्यामुळे झोप शांत मिळून मन प्रसन्न राहिल.</p><p style="box-sizing: border-box; font-family: Arial; font-size: 14px; margin: 0px; padding-bottom: 1em;">इ.<span style="box-sizing: border-box;"> </span><span style="box-sizing: border-box; font-weight: bolder;">अभ्यासाची खोली, अभ्यासाची साधने</span><span style="box-sizing: border-box;"> </span>(वह्या, पुस्तके, लेखनसाधने तसेच आपले हस्ताक्षरही) व्यवस्थित व नीटनेटकी असावीत. पुस्तके फाटली असल्यास ती व्यवस्थित शिवून घ्यावीत. पुस्तकांचा कप्पा, अभ्यासाचे टेबल व्यवस्थित आवरलेले असावे.</p><p style="box-sizing: border-box; font-family: Arial; font-size: 14px; margin: 0px; padding-bottom: 1em;">ई. घाणेरड्या व अश्लील विचारांना प्रयत्नाने मनाबाहेर करावे. मन गलीच्छ विषयांनी व्यापलेले असेल तर एकाग्रता कधीही साध्य होणार नाही.<span style="box-sizing: border-box;"> </span><span style="box-sizing: border-box; font-weight: bolder;">शुध्द, निष्पाप मनामध्येच</span><span style="box-sizing: border-box;"> </span>एकाग्रतेची शक्ती सहज येते. म्हणून पापी व दुष्ट विचारांना दूर ठेवावे.</p><p style="box-sizing: border-box; font-family: Arial; font-size: 14px; margin: 0px; padding-bottom: 1em;">उ.<span style="box-sizing: border-box;"> </span><span style="box-sizing: border-box; font-weight: bolder;">लहान-लहान ध्येये<span style="box-sizing: border-box;"> </span></span>ठरवून ती साध्य करावीत. म्हणजे आत्मविश्वासात भर पडून एकाग्रता वाढत जाईल.</p></blockquote><p style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #565656; font-family: Arial; font-size: 14px; margin: 0px; padding-bottom: 1em;">८.<span style="box-sizing: border-box;"> </span><span style="box-sizing: border-box; font-weight: bolder;">चकाट्या पिटण्याची सवय पूर्णत: सोडावी.<span style="box-sizing: border-box;"> </span></span>ज्या विषयाशी आपल्याला काहीही घेणेदेणे नाही, ज्या विषयाशी संबंधित कोणतीही कृती आपण करणार नाही त्या विषयाबद्दल बडबड करुन आपल्या तोंडाची वाफ दवडू नये. अशा निरर्थक बडबडीमुळे मनाची घडी व शिस्त बिघडते. मन दुबळे व गैरशिस्त होत जाते.</p><p style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #565656; font-family: Arial; font-size: 14px; margin: 0px; padding-bottom: 1em;">९. मन एकाग्र करण्याचा प्रयत्न केल्यावर डोके दुखत असेल तर तो<span style="box-sizing: border-box;"> </span><span style="box-sizing: border-box; font-weight: bolder;">शरीराचा दोष<span style="box-sizing: border-box;"> </span></span>आहे हे ओळखून, योग्य व्यायाम, आहार व वैद्यकिय उपचार यांनी तो दूर करावा. च्यवनप्राश, ब्राह्मी सारखी औषधे, दूधासारखा पौष्टिक आहार यांचाही उपयोग होउ शकतो.</p><p style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #565656; font-family: Arial; font-size: 14px; margin: 0px; padding-bottom: 1em;">१०. मनाच्या एकाग्रतेसाठी सर्वोत्तम पुरक साधन म्हणजे<span style="box-sizing: border-box;"> </span><span style="box-sizing: border-box; font-weight: bolder;">श्रध्दा.<span style="box-sizing: border-box;"> </span></span>श्रध्देच्या सहाय्याने ध्येयाचा मार्ग सहज आक्रमिता येतो व त्यायोगे ध्येय प्राप्त करता येते. श्रध्देच्या जोरावरच शिवरायांच्या मावळ्यांनी शून्यातून स्वराज्य उभारले. औरंगजेबाची अफाट सामर्थ्यशाली सेना युद्ध हारली ती देखील<span style="box-sizing: border-box;"> </span><span style="box-sizing: border-box; font-weight: bolder;">श्रध्देच्या अभावामुळेच.</span><span style="box-sizing: border-box;"> </span>प्रत्येक विद्यार्थ्यामध्ये ज्ञानसंपादनाची अफाट शक्ती सुप्तावस्थेत दडून असते. आपल्या अंतस्थ शक्तीबाबत आपण साशंक राहू नये. जीवनात अपयशी ठरणारी माणसे अपयशी ठरतात ती स्वत:ची शक्ती न ओळखल्यामुळेच. "काळजीपूर्वक अभ्यास करुन मी माझ्या ज्ञानाचा विकास करुन घेईनच" अशा<span style="box-sizing: border-box;"> </span><span style="box-sizing: border-box; font-weight: bolder;">निर्धाराने<span style="box-sizing: border-box;"> </span></span>अभ्यासाला लागलात तर अशक्य काहीच नाही.</p><p style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #565656; font-family: Arial; font-size: 14px; margin: 0px; padding-bottom: 1em;">११. शेवटची आणि सर्वात महत्वाची गोष्ट म्हणजे<span style="box-sizing: border-box;"> </span><span style="box-sizing: border-box; font-weight: bolder;">प्रेम.<span style="box-sizing: border-box;"> </span></span>आपल्या आवडीच्या ठिकाणी वास करणे मनाला नेहमी आवडते. अर्थात तुम्ही जर तुमच्या अभ्यासविषयांवर प्रेम कराल तर एकाग्रतेने अभ्यास करणे तुम्हाला सहज जमेल. परिचय, सहवासानेच प्रेम वाढते. म्हणून अभ्यासाचे विषय तुम्हाला लगेच आवडू लागतील असे नव्हे. पण अभ्यासाचा विषय जसा कळू लागेल,<span style="box-sizing: border-box;"> </span><span style="box-sizing: border-box; font-weight: bolder;">आकलन</span><span style="box-sizing: border-box;"> </span>वाढू लागेल तशी अभ्यासाची गोडी आपोआप वाढेल. श्रध्दा आणि प्रेम यांद्वारे साधली जाणारी मनाची एकाग्रता ताणरहित व संघर्षरहित असते.</p><p style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #565656; font-family: Arial; font-size: 14px; margin: 0px; padding-bottom: 1em;"><span style="box-sizing: border-box;">प्रस्तुत लेख "विद्यार्थ्यांसाठी मनाच्या एकाग्रतेचे रहस्य" या रामकृष्ण मठाने प्रसिध्द केलेल्या स्वामी पुरुषोत्तमानंद यांच्या पुस्तिकेवर आधारित आहे.</span></p>Unknownnoreply@blogger.com4tag:blogger.com,1999:blog-3123513622212727275.post-46667038179567504362021-09-01T04:09:00.001-07:002021-09-01T04:11:25.543-07:00शिक्षणाचे महत्त्व मराठी निबंध | Importance Of Education Essay In Marathi <p><span style="background-color: white; color: #3a3a3a; font-family: "Open Sans", sans-serif; font-size: 17px;">मानवी विकास खऱ्या अर्थाने बुद्धीचा विकास म्हणता येईल. माणूस जेव्हा दोन पायावर चालायला शिकला तेव्हापासून बुद्धी विकसित होऊ लागल्याचा ऐतिहासिक संदर्भ आहे. माणूस हा अन्य प्राण्यांपेक्षा बौद्धिक पातळीवर वेगळा आहे.</span></p><p style="background-color: white; border: 0px; color: #3a3a3a; font-family: "Open Sans", sans-serif; font-size: 17px; margin: 0px 0px 1.5em; padding: 0px;">शारीरिक रचना आणि गरजा काही जास्त वेगळ्या नाहीत परंतु वाचन, विचार, आणि अस्तित्वाची जाणीव या गोष्टी माणूस अनुभवू शकतो.</p><p style="background-color: white; border: 0px; color: #3a3a3a; font-family: "Open Sans", sans-serif; font-size: 17px; margin: 0px 0px 1.5em; padding: 0px;">वाचन आणि विचार हेदेखील सुंदर आणि शुद्ध असणे गरजेचे आहे नाहीतर माणूस त्याच्या अशुद्ध विचारांनीच लयास जातो. सर्व चांगले आणि मंगल अनुभव आयुष्यात घडण्यासाठी माणसाने शिक्षण निर्माण केले. ते शिक्षण त्याच्या आंतरिक प्रेरणेतून निर्माण झाले. माणूस म्हणून कितीतरी विविध गोष्टी आणि वस्तू आपण सहजरीत्या हाताळू शकतो. आज विज्ञान आणि भौतिक विकास जो शक्य झाला त्यासाठी शिक्षणच जबाबदार आहे.</p><p style="background-color: white; border: 0px; color: #3a3a3a; font-family: "Open Sans", sans-serif; font-size: 17px; margin: 0px 0px 1.5em; padding: 0px;">शिक्षण विविध प्रकारे दिले जाते आणि ग्रहण सुद्धा केले जाते. एका महान व्यक्तीचा अनुभव हा पुढच्या पिढ्यांसाठी शिक्षण आणि मार्गदर्शन बनत असतो. त्या व्यक्तीचे विचार हे शब्दात मांडले जातात आणि आपण ते ग्रहण करण्याचा प्रयत्न करतो. माणसाच्या पिढीजात गरजेनुसार शिक्षण बदलत गेले आहे तसेच त्याचा उपयोगही वेगवेगळ्या प्रकारे केला जात आहे.</p><p style="background-color: white; border: 0px; color: #3a3a3a; font-family: "Open Sans", sans-serif; font-size: 17px; margin: 0px 0px 1.5em; padding: 0px;">शिक्षण हे बौद्धिक आणि मानसिक स्तरावर होत असते. पूर्वी म्हणजे एका शतकापूर्वी शिक्षण हे सामाजिक विकासाच्या दृष्टीने कार्यरत होते. समाजाचा विकास आणि समाजातील प्रत्येक घटकाला विकसित कसे करता येईल याकडे शिक्षणाचा सर्व कल होता. आज विज्ञान आणि तंत्रज्ञान एवढे पुढे गेले आहे की सर्व ज्ञान एक संगणक सांभाळून ठेवू शकतो. माणसाची सर्व कामे मशिन्स करू लागल्या आहेत. मग शिक्षणाचे महत्त्व इथून पुढे कसे विकसित होईल, याचा विचार आपण केला पाहिजे.</p><p style="background-color: white; border: 0px; color: #3a3a3a; font-family: "Open Sans", sans-serif; font-size: 17px; margin: 0px 0px 1.5em; padding: 0px;">विज्ञानाचा विकास ही न थांबणारी प्रक्रिया आहे. त्यामुळे शिक्षणही आता बदलत चालले आहे. लहानपणी सर्व मुले साक्षर होणे गरजेचे होऊन बसले आहे. प्रत्येक देश हा विकासाची वाटचाल करत आहे ते तेथील साक्षर लोकांमुळेच! जेवढी लोकसंख्या साक्षर असेल तेवढे गुणात्मक बदल आपण समाजात घडवू शकतो. प्रत्येक पिढी शिक्षित होऊन स्वतःचे आणि समाजाचे भले करू शकते.</p><p style="background-color: white; border: 0px; color: #3a3a3a; font-family: "Open Sans", sans-serif; font-size: 17px; margin: 0px 0px 1.5em; padding: 0px;">उचित शिक्षणामुळे माणूस प्रगल्भ बनत जातो. मागील दोन दशकांपूर्वी कितीतरी सामाजिक प्रथा या फक्त अंधश्रद्धा आणि अज्ञान यामुळे चालू होत्या. त्याला देवाचे किंवा नशिबाचे स्वरूप देऊन भीतीदायक वातावरणात सर्वजण जगत होते पण शिक्षणामुळे आज एकविसाव्या शतकात सर्व समाज विकास आणि समान हक्कांसाठी एकत्र येत आहे. पूर्वीचे दुराग्रह हे आता मान्य नाहीत. कोणी फक्त बोलण्याने कोणाला फसवू शकत नाही कारण सर्वजण चांगला विचार करण्यास सक्षम आहेत. हे सर्व फक्त शिक्षणाने शक्य झाले आहे.</p><p style="background-color: white; border: 0px; color: #3a3a3a; font-family: "Open Sans", sans-serif; font-size: 17px; margin: 0px 0px 1.5em; padding: 0px;">शिक्षणाचे महत्त्व स्पष्ट करताना गरिबी आणि लाचारी हे मुद्देदेखील विचारात घेतले पाहिजेत. एखादे कुटुंब जर गरीब असेल तर भविष्यात फक्त शिक्षणाने ते कुटुंब गरिबीतून वर येऊ शकेल. त्या कुटुंबातील कोणालाच लाचारीने काम करावे लागणार नाही. मग गरीब श्रीमंत हा भेद हळूहळू संपुष्टात येईल. समाज एका समानतेच्या उंचीवर जाऊन पोहचेल. याउलट जे लोक अशिक्षित राहतात त्यांना आयुष्यभर अडाणी असल्याची खंत टोचत राहते.</p><p style="background-color: white; border: 0px; color: #3a3a3a; font-family: "Open Sans", sans-serif; font-size: 17px; margin: 0px 0px 1.5em; padding: 0px;">जीवनात मोठे होत असताना कर्तृत्व गाजवले पाहिजे असे कर्तुत्व समोर नसल्याने मग व्यसन, शिव्या देणे, घृणा करणे असे दुर्गुण अंगी बाणवले जातात. असा व्यक्ती त्याच्या कुटुंबासाठी आणि समाजासाठी घातकच ठरत असतो. त्यामुळे लहानपणीच शिक्षण आणि वाचन याची सवय प्रत्येक मुलाला असली पाहिजे तेव्हाच तो विकासाच्या दृष्टीने स्वतःला घडवू शकेल.</p><p style="background-color: white; border: 0px; color: #3a3a3a; font-family: "Open Sans", sans-serif; font-size: 17px; margin: 0px 0px 1.5em; padding: 0px;">शिक्षण हे नुसते तर्कयुक्त नसले पाहिजे तर त्यामध्ये मानवी मूल्येदेखील जोपासली गेली पाहिजेत. स्नेह, करुणा, आदर, असे गुणही बुद्धीबरोबर विकसित झाले पाहिजेत. मानसिक आणि शारीरिक क्षमता सुदृढ झाली पाहिजे. त्यासाठी नवनवीन दिशांचा शोध घेणे शिक्षणामुळे शक्य होईल. आज करीयरच्या एवढ्या संधी उपलब्ध आहेत की कुठल्याही क्षेत्रातले सामान्य शिक्षण जरी घेतले तरी एक उज्ज्वल भविष्य एखादा व्यक्ती घडवू शकतो.</p><p style="background-color: white; border: 0px; color: #3a3a3a; font-family: "Open Sans", sans-serif; font-size: 17px; margin: 0px 0px 1.5em; padding: 0px;">शिक्षणाचे महत्त्व हे अपार आहे. माणूस वैयक्तिक विकास तर घडवूच शकतो शिवाय आपल्या कुटुंबाचा, समाजाचा विकासही करू शकतो. शाळेत जाऊन नुसती पुस्तके अभ्यासणे हे शिक्षण नाही तर त्यांचा जीवनात उपयोगही करून घेता आला पाहिजे. विद्यार्थी हे सहज समजू शकत नाही त्यामुळे शिक्षकांचे कर्तव्य या कार्यात महत्त्वाचे आहे. प्रत्येक व्यक्ती शिक्षणाने भारावून गेल्यास आपण आपला देश आणि समाज खऱ्या अर्थाने प्रगतीच्या मार्गावर नेऊ शकतो.</p>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3123513622212727275.post-53852706962228527062019-09-03T01:06:00.006-07:002019-09-03T01:19:58.431-07:00*पती-पत्नीसाठी* *HAPPY MARRIED LIFE* <div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<a href="http://www.zepfoundation.in/">www.zepfoundation.in</a><br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj6bob2aVEiQIpHtkf_R5HY2AuihtspCVSJR7w-_TSFjNfwz-jeBVWu-J-B0ToU9KhLV0_ez96ducKWCy0p6ql2O2v0g9cnnd1VuTevJgV6fkk9BrefUZSDDsYNk-2UhitpK1eOVsn8LSo/s1600/HAPPY+MARRIED+LIFE+3.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="180" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj6bob2aVEiQIpHtkf_R5HY2AuihtspCVSJR7w-_TSFjNfwz-jeBVWu-J-B0ToU9KhLV0_ez96ducKWCy0p6ql2O2v0g9cnnd1VuTevJgV6fkk9BrefUZSDDsYNk-2UhitpK1eOVsn8LSo/s320/HAPPY+MARRIED+LIFE+3.jpg" width="320" /></a></div>
<br />
<br />
शिर्डी येथील साई हेरिटेज व्हीलेजच्या निसर्गरम्य वातावरणात 3 दिवशीय निवासी प्रशिक्षण<br />
<br />
आजकालच्या धावपडीचा परिणाम प्रत्येकाच्या आयुष्यावर होतांना दिसून येत आहे. त्यामुळे आपल्या आयुष्यात असलेल्या सुंदर अश्या नात्यांमद्धे दुरावा निर्माण होतांना दिसत आहे. आम्ही फक्त नावालाच पती पत्नी असतो. खर जगन काय असत हे आम्ही विसरून जातो परंतु काही वैज्ञानिक पद्धतींचा वापर करून आपण आपल्या वैवाहिक जीवनात अजून गोडवा आणू शकतो. आणि तोच सुंदर अनुभव घेण्यासाठी आपल्यासाठी घेवून आलो आहोत एक प्रभावशाली ट्रेनिंग<br />
<br />
<b>HAPPY MARRIED LIFE </b><br />
<br />
<b>कार्यक्रम कोणासाठी ?</b><br />
<br />
1) लग्न ठरलय !! चला तर मग यावच लागेल....<br />
<br />
2)नुकतच लग्न झालय !! चला सुरुवात सुंदर करूया.....<br />
<br />
3)काय संसारात गुंतलाय !! आपल्यासोबत आपल्या मुलांना घडवण्यासाठी...<br />
<br />
4)आता म्हातारे झालात !! शेवटचे क्षण सुंदर जगण्यासाठी.....<br />
<br />
कार्यक्रमाला का यायचं ?<br />
<br />
1) एकमेकांना वाटत असेन माझ्या जोडीदाराची ही सवय वाईट आहे ती कायमची त्यांच्या आयुष्यातून घालवण्यासाठी....<br />
<br />
2) पतीला किंवा पत्नीला वाटत असेन माझी एकही इच्छा माझा जोडीदार पूर्ण करत नाही त्यांच्यासाठी .....<br />
<br />
3) छोट्या-छोट्या गोष्टींवरून वाद होतात......<br />
<br />
4) वैवाहिक आयुष्य सुखकर आणि अधिक आनंदी करण्यासाठी.....<br />
<br />
5) आपल्या आयुष्यातील प्रत्येक समस्येच वैज्ञानिक कारण जाणून घेण्यासाठी....<br />
<br />
वैशिष्ट्यपूर्ण व प्रभावशाली मांडणी करून प्रशिक्षण देणारे भारतातील एकमेव ट्रेनर भगवंत चव्हाण आणि वैशाली पाटील यांच्यासोबत सापुतारा येथील निसर्गरम्य वातावरणात आपल्या आयुष्यातील 2 दिवस म्हणजेच तुमचे आयुष्य होणार सुखकर<br />
<br />
फक्त 20 सीट उपलब्ध आपले सीट आरक्षित करण्यासाठी खाली दिलेल्या लिंकवर नावनोंदणी करा<br />
https://forms.gle/HHHC7zNxE1isWkWn9</div>
Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3123513622212727275.post-22048539434238588512019-01-21T02:09:00.002-08:002019-01-21T02:09:44.345-08:00पालकांनो, मुलांना थोडा वेळ द्या, त्यांना समजून घ्या!<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div dir="auto" style="background-color: white; color: #222222; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: small;">
हल्ली मुलांचे संगोपन करणे म्हणजे कौशल्याचे काम आहे. कारण स्पर्धात्मक युगात माझी मुलगी किंवा माझा मुलगा मागे पडू नये यासाठी पालकांना सतत चिंता सतावत असते. पण लक्षात घ्या मुलं हे मातीच्या गोळ्याप्रमाणे असतात त्याला जसं घडवू तसं ते घडतं. मुलांना आपण जे सांगू किवा आपण जसं बोलतो त्याचा परिणाम मुलांवर होतो. </div>
<div dir="auto" style="background-color: white; color: #222222; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: small;">
<br /></div>
<div dir="auto" style="background-color: white; color: #222222; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: small;">
त्यामुळे पाल्याची बौद्धिक, मानसिक, शारीरिक, वाढ होत असताना वस्तुरूपी प्रेम नाही तर तुम्ही दिलेला वेळ बहुमूल्य असतो. त्यामुळे पालकांनी TV, Laptop, Computer, Tab, Mobile बाजूला ठेवून काही मुलांसोबत गप्पा मारायला हव्यात. हा उपक्रम खूप सकारात्मक बदल घडवून आणतो, आपल्यात आणि आपल्या पाल्यातही. आजची पिढी Gadget प्रिय. ती काळाची गरज सुद्धा आहे पण आपला पाल्य Gadget वर किती वेळ असतो. नेमक इंटरनेटवर काय Surfing करतोय? यावर लक्ष ठेवायला काहीच हरकत नाही. मात्र ते ही त्याला नकळत. </div>
<div dir="auto" style="background-color: white; color: #222222; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: small;">
<br /></div>
<div dir="auto" style="background-color: white; color: #222222; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: small;">
सध्या स्वतःला त्रास देणं (self harm), चिडचिड करणं, सतत रागावणं, ह्या गोष्टी सध्या मुलांमध्ये जास्त दिसून येतात. अशात मुलांशी बोलण्यात काहीच उपयोग नसतो. यावेळी आपलाही पारा चढण्याची शक्यता असते. अशा वेळी पाल्याचे म्हणणे नीट ऐकून घ्यावे. नेमक्या कुठल्या मुद्यावर चिडचिड होतेय ते समजून घ्यावे. राग, चिडचिड कमी झाला कि शांतपणे आपला मुद्दा समजावून देता येतो. प्रसंगी ज्या मुद्द्यावरून चिडचिड झाली आहे त्याचीच गोष्ट तयार करावी, आपल्या पाल्याला केंद्रस्थानी ठेवावं आणि गोष्टी रूपातून आपला मुद्दा पटवून देता येईल. </div>
<div dir="auto" style="background-color: white; color: #222222; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: small;">
<br /></div>
<div dir="auto" style="background-color: white; color: #222222; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: small;">
एखाद्या वस्तूचा अट्टाहास पाल्याने धरला असेल तर ती खरंच गरजेची आहे का? हे बघणं गरजेचं आहे किंवा त्या वस्तू ऐवजी दुसरी जी उपयोगाची वस्तू आहे ती देणं कधी हि सोयीस्कर. पण कधी-कधी नाही म्हणायला हरकत नाही. नाही म्हणण्यात ही गंमत आहे. नाही म्हणणं सुद्धा एक कला आहे. होतं काय, मुल वयात येत असताना त्यांना स्वतंत्र पणाची जाणीव होत असते. </div>
<div dir="auto" style="background-color: white; color: #222222; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: small;">
<br /></div>
<br />
<div class="yj6qo" style="background-color: white; color: #222222; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: small;">
</div>
<br />
<div dir="auto" style="-webkit-text-stroke-width: 0px; background-color: white; color: #222222; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: small; font-style: normal; font-variant-caps: normal; font-variant-ligatures: normal; font-weight: 400; letter-spacing: normal; orphans: 2; text-align: start; text-decoration-color: initial; text-decoration-style: initial; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: 2; word-spacing: 0px;">
मग त्यांना त्यांच्या आवडी-निवडी प्रमाणे राहायला, वागायला आवडतं. यावेळी थोड त्यांच्या म्हणण्या नुसार चालवं. त्यांच्या आवडी-निवडी जाणून घ्याव्यात. पाल्याला त्याच्यासाठी काय योग्य आहे याची जाणीव करून द्यावी. मुलं चुकीच्या मार्गीला जाऊ नये यासाठी वेळोवेळी त्यांच्या Friend Circle चा आढावा घेणे खूप गरजेचे आहे. मुळात मुलांना थोडासा वेळ देणं आणि त्यांच्या गरजा समजून घेणं याशिवाय पालकत्व वेगळे नाही.</div>
</div>
Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3123513622212727275.post-1819997621759572302019-01-11T03:16:00.002-08:002019-01-11T03:17:26.846-08:00तुमच्या मुलाच्या अभ्यासची गती वाढण्यासाठी एक सोपी युक्ती<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div dir="auto" style="background-color: white; color: #222222; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: small;">
जेव्हा मुले संध्याकाळी खेळून घरी येतात, क्लासला जाऊन येतात, किंवा दमून घरी येतात, तेव्हा कधीही मुलांना आल्या-आल्या “आता अभ्यासाला बसा” असं अजिबात सांगू नका. विशेषत: खेळून आल्यावर तर नाहीच नाही. कारण ‘अशावेळी’ हे वाक्य ऐकलं की मुलांना संताप येतो. अभ्यासाविषयी मनात अनास्था निर्माण होते. आणि मग अभ्यास न करण्याच्या नवनवीन सबबी मुले सुरू करतात. या सबबी ऐकल्या की तुमचं डोकं फिरू लागतं. अशावेळी तुमच्या मुलाला समजून घेण्याऐवजी, तुमच्या अंतर्मनात दडून असलेला राग एकदम उसळून वर येतो, तुम्ही बोलू लागता, “एव्हढावेळ खेळ झाला, टाइमपास झाला, तरी समाधान झालं नाही. अजूनही तुला अभ्यास करायचा नाही. तू काय ठरवलं आहेस तरी काय?”</div>
<div dir="auto" style="background-color: white; color: #222222; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: small;">
<br /></div>
<div dir="auto" style="background-color: white; color: #222222; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: small;">
लक्षात घ्या, या तुमच्या प्रश्नाला उत्तर न देता मुलं गप्प बसतात. तुमच्याकडे एकटक पाहात तरी राहतात, किंवा तुमची नजर चुकवून, नेमकी तुम्हाला नावडणारी एखादी कृती करतात. या गोष्टीचा तुम्हाला निश्चितच अतिशय राग येतो. आणि मग तुम्ही विचारलेल्या प्रश्नाला तुम्हीच उत्तर देता, जी तुम्हाला सोयीची असतात.</div>
<div dir="auto" style="background-color: white; color: #222222; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: small;">
<br /></div>
<div dir="auto" style="background-color: white; color: #222222; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: small;">
यामुळे, तुम्ही आणि तुमचा मुलगा यामधे विनाकारण नकळत क्रोधामुळे, एक दरी निर्माण होते. अभ्यास बाजूलाच राहतो. विषय भरकटतो. आणि सगळा राग त्या मुलावर म्हणजेच, पर्यायाने अभ्यासावर निघतो. अशा संतप्त वातावरणात, आणि ज्वालामुखीच्या सहवासात, मुले कदापी अभ्यास करू शकत नाहीत.</div>
<div dir="auto" style="background-color: white; color: #222222; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: small;">
<br /></div>
<div dir="auto" style="background-color: white; color: #222222; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: small;">
हे सारं घडल, कारण तुम्ही तुमच्या मुलाचं मन समजून न घेता, त्याला विश्वासात न घेता, त्याची प्रेमाने विचारपूसही न करता, थेट तुम्ही त्याला झापायलाच सुरुवात केली आहे. </div>
<div dir="auto" style="background-color: white; color: #222222; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: small;">
<br /></div>
<div dir="auto" style="background-color: white; color: #222222; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: small;">
आपण बदलूया. आपण आपलं मूल अधिकाधिक समजून घ्यायचा प्रयत्न करुया. त्याच्यावर विश्वास टाकूया, आणि पाहा चमत्कार होतो की नाही...!!!</div>
<div dir="auto" style="background-color: white; color: #222222; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: small;">
<br /></div>
<div dir="auto" style="background-color: white; color: #222222; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: small;">
मुलगा संध्याकाळी दमून घरी आला, क्लासमधून घरी आला, किंवा खेळून घरी आला की, लगेचच अभ्यासाचा विषय काढूच नका. आज दिवसभरात काय मजा आली? ते विचारा. त्याच्या खास मित्र मैत्रिणींची चौकशी करा. </div>
<div dir="auto" style="background-color: white; color: #222222; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: small;">
<br /></div>
<div dir="auto" style="background-color: white; color: #222222; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: small;">
‘तू दमला असशील, आता पाच मिनिटं अगदी शांत निवांत बस बघू...’ असं ही म्हणा आणि मग, “आता आपण तुझ्या अभ्यासाचे पाहूया” असं स्मितहास्य करीत त्याला अगदी सहज म्हणा... थोडं स्थिरस्थावर व्हायला त्यालाही थोडा अवकाश द्या. विश्वास ठेवा, यानंतर मुले मनापासून अभ्यास करतात.</div>
<div dir="auto" style="background-color: white; color: #222222; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: small;">
<br /></div>
<div dir="auto" style="background-color: white; color: #222222; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: small;">
सक्ती केल्याने, लादल्याने, अभ्यासाबाबत टोचून बोलल्याने, किंवा सारखे कर-कर म्हंटल्याने, मुले अजिबात अभ्यास करत नाहीत... ती फक्त ‘अभ्यास करत असल्याचा देखावा’ करतात. पुस्तक डोळ्यासमोर आणि मनात विचार दुसरेच. कारण तुमच्या अशा वागण्याने त्यांना असुरक्षित वाटत असतं.</div>
<div dir="auto" style="background-color: white; color: #222222; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: small;">
<br /></div>
<div dir="auto" style="background-color: white; color: #222222; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: small;">
पालक जेव्हा आपलं मन मोठं करतात, आणि आपल्या प्रेमाची जाणीव आपल्या कृतीतून करुन देतात, तेव्हा त्यांची मुलं आश्वस्त होतात. जेव्हा दडपण नसत, तेव्हा मुलांना अभ्यासाचा देखावा करावा लागत नाही. मुले मोकळ्या मनाने अभ्यास करतात. आणि हेच तर आपल्याला हवं आहे. </div>
<div dir="auto" style="background-color: white; color: #222222; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: small;">
<br /></div>
<div dir="auto" style="background-color: white; color: #222222; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: small;">
‘जेव्हा पालक स्वत:त दहा टक्के बदल करतात, तेव्हा मुलात शंभर टक्के बदल होतो’, हे लक्षात घ्या</div>
</div>
Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3123513622212727275.post-78245941158170389822018-11-26T01:58:00.001-08:002018-11-26T01:58:46.970-08:00💁♂ _*पालकांनो, काळ बदललाय, तुम्हीही बदला!*_<p dir="ltr"><b>पालकांनो, </b><b>काळ</b><b> </b><b>बदललाय</b><b>, तुम्हीही बदला!</b><br><br></p>
<p dir="ltr">"आजकालची पिढी ओव्हर स्मार्ट झालीय. आगाऊपणा आणि उद्धटपणा तर विचारू नका. कुणाचा धाक नाही अजिबात.'' अशा प्रकारची कूज-बूज ठिकठिकाणी ऐकायला मिळते. पण काळ बदललाय, त्यानुसार पालकत्वाची <u>संकल्पनाही</u> बदललीय. या बदलांना अनुसरून आता पालकांनी मुलांसोबत संवाद साधायला हवा… </p>
<p dir="ltr">खरा विचार केला, तर मुले बिघडली आहेत का? हा पहिला प्रश्न. काळ बदलला आहे, पिढी बदलली आहे हे आजकाल स्वीकारलेच जात नाही. अजूनही पालक "आम्ही 30-40 वर्षापूर्वी कसे होतो?' यातच रमत आहे. "आम्ही कसे आई-वडिलांच्या धाकात होतो, एवढे आगाऊ नव्हतो' याच विचारात वावरणारे आजकालचे पालक मुलांच्याकडून अवास्तव अपेक्षा करत आहेत.</p>
<p dir="ltr">कारण एक लक्षात घ्या आजच्या पिढीला सर्व सोयी-सुविधा मिळतात, बंधने कमी झाली आहेत. याबद्दल "आम्हाला हे सर्व काहीही मिळत नव्हते आणि या मुलांना मिळते आहे त्याचा ते गैरवापर करत आहेत' असा आरोप करून मोकळं होणं चुकीचे आहे. कारण यामध्ये या मुलांचा काय दोष आहे? किंवा त्यांच्यात जे बदल होतात आणि त्यातून त्यांची वागणूक होते ती जाणून बुजूनच केली जाते असा आरोप करणे चुकीचे आहे. कारण या बदलांशी जुळवून घेणे आणि त्याप्रमाणे स्वतःची प्रतिमा सांभाळणे ही या मुलांच्या दृष्टिकोनातून तारेवरची कसरत असते. </p>
<p dir="ltr">म्हणून मुलांची नैसर्गिक वाढ मान्य करून आपल्या पाल्याला नैसर्गिकरीत्या वाढू देण्यास वाट मोकळी करा. कारण बदल हा सृष्टीचा नियम आहे. त्यामुळे पालकांनी पिढीनुसार झालेले बदल स्वीकारून ते अंगीकारणे गरजेचे आहे.</p>
Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3123513622212727275.post-62467871988070331762018-11-25T21:47:00.001-08:002018-11-25T21:47:56.679-08:00गोष्ट यशाची<p dir="ltr"><b>ज्या कोर्ट समोर मागायची </b><b>भिक</b><b> </b><b>तिथेच</b><b> झाली </b><b>जज</b><b>, </b><b>भारतातील</b><b> पहिली तृतीयपंथी </b><b>न्यायधीश</b></p>
<p dir="ltr">एका पारंपरिक हिंदू कुटुंबात जोईता मोडंल यांचा जन्म झाला. जोईता या तृतीयपंथी असल्याने त्यांना लहानपणापासून खूप भेदभाव आणि त्रास सहन करावा लागला. त्यांना याच कारणामुळे पुढे शाळा सोडावी लागली. एवढेच नव्हे तर त्यांना भीक मागावे लागले आणि बस स्टँडवरही झोपावे लागले. आता त्या स्वतःला खूप समाधानी मानतात, कारणही तसेच आहे. त्या बनल्या आहेत भारताच्या पहिल्या तृतीयपंथी न्यायाधीश.29 वर्षीय जोयंतो (पुरुष) यांचा जन्म कोलकाता शहरात झाला. शाळेत त्यांचे जेंडर बद्दल असलेल्या शाळेच्या पूर्तता त्या करण्यास अपयशी ठरल्याने त्यांना इयत्ता 10 वि मध्ये शाळेतून काढून टाकण्यात आले. एका चॅनेल दिलेल्या मुलाखतीत त्यांनी या जुन्या आठवणींना उजाळा दिला. जॉईता यांचा भिकारी तृतीयपंथी ते न्यायाधीश पदापर्यंतचा प्रवास अत्यंत संघर्षमय होता. एक तृतीयपंथी न्यायाधीश बनण्याचा क्षण तृतीयपंथीच नव्हे तर संपूर्ण भारतीयांसाठी सुद्धा कौतुकाचा आहे. जॉईतांचा हा प्रवास मुकीच सोपा नव्हता. केवळ विचारांच्या परिवर्तनामुळे आणि मनात असलेल्या जिद्दीमुळेच जीवन जगण्यासाठी भीक मागणे, भीक मागता मागता सामाजिक काम करणे आणि त्याचसोबत आपले शिक्षण सुरू ठेवणे, हे सगळे जॉईताने केले आहे.जॉईता या कोलकाता मध्ये होणाऱ्या भेदभावला कंटाळून उत्तर दिनाजपुर जिल्ह्यातील इस्लामपूर येथे आल्या आणि परत गेल्याच नाही.सुरुवातीच्या काळात त्यांनी हिजडा म्हणून काम करण्याबरोबर इतर तृतीयपंथी लोकांच्या हक्कासाठी ही लढा दिला. त्यानंतर त्यांनी समाजातील प्रत्येक भेदभाव होणाऱ्या व्यक्तीसाठी लढा उभारला. त्यांनी या सर्व कामांसोबत आपले मुक्त विद्यापीठातून कायद्याचे शिक्षणही पूर्ण केले.2010 साली त्यांना आपले मतदान कार्ड मिळाले. आपल्या जिल्ह्यात मतदान कार्ड मिळवणाऱ्या त्या पहिल्या तृतीयपंथी होत्या.काही वर्षांपूर्वी जॉईता यांनी समाजातील वेगवेगळ्या समस्यांनी ग्रासलेल्या लोकांसाठी स्वतःची एक संस्थाही चालू केली. जिल्यातील हजारो व्यक्तींना त्यांची संस्था मदत पोहोचवते. आतापर्यंत मिळालेल्या यशा व्यतिरिक्त त्यांनी त्यांच्या तृतीयपंथीपणामुळे हॉटेल मध्ये रूम न मिळाल्यामुळे बस स्टँड वर झोपावं लागल्याच्या वाईट स्मृतींना TOI ला दिलेल्या मुलाखतीत उजाळा दिला.कोलकाता येथील घर सोडल्यानंतर 10 वर्षांनी आता जुलै मध्ये जॉईता यांची दिवाणी न्यायालयात न्यायाधीश म्हणून निवड झाली आहे. विशेष बाब म्हणजे काही वर्षांपूर्वी त्या झोपत असलेल्या बस स्टँड पासून त्यांची निवड झालेले न्यायालय 10 मिनिटाच्या अंतरावर आहे. असे त्यांनी इंडियन एक्सप्रेस या वृत्तपत्राला दिलेल्या मुलखातीत म्हटले आहे. 8 जुलै या दिवशी जॉईता यांना इस्लामपूर सब-डिव्हिजनल लीगल सर्व्हिस कमिटीने न्यायाधीश म्हणून नियुक्ती केली. आपल्या वाट्याला आलेले जीवन इतर तृतीयपंथी लोकांच्या वाट्याला येऊ न देण्यासाठी जॉईता नेहमी प्रयत्नशील असतात.जॉईतांनी इंग्रजी वृत्तपत्र टाइम्स ऑफ इंडियाला दिलेल्या मुलाखतीत म्हटले आहे की, ‘माझ्या यशाबद्दल मला अभिमान आहे. न्यायाधीश म्हणून माझी झालेली निवड ही लिंगभेद करणाऱ्या समाजाला मिळालेली चपराक आणि संदेशही आहे. तृतीयपंथी समाजातील 2-3 टक्के लोकांनाही नोकऱ्या मिळावून देता आल्या तर मला माझ्या पदाबद्दल समाधान वाटेल. कारण इतर जे तृतीयपंथी 100-200 रुपयांसाठी सेक्स वर्कर्सचं काम करतात, त्यांनाही या त्रासापासून मुक्तता मिळेल व ते सुखाची झोप घेऊ शकतील.’ त्या पुढे बोलताना म्हणाल्या की ‘मी जरी आता वातावणूकुलीत गाड्यामध्ये फिरत असले तरी माझ्या समाजातील इतर तृतीयपंथीना दिवसा भीक आणि सेक्स वर्कर्स म्हणूनच काम करावे लागत आहे.’</p>
Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3123513622212727275.post-67082449020303244932018-11-25T03:49:00.001-08:002018-11-25T03:49:56.842-08:00एक हजार दिवसांची 'तपश्चर्या' अन् तुमचं बाळ होईल हुश्शार<p dir="ltr"><b><u>एक</u></b><b> </b><b>हजार</b><b> दिवसांची 'तपश्चर्या' अन् तुमचं </b><b>बाळ</b><b> </b><b>होईल</b><b> </b><b>हुश्शार</b></p>
<p dir="ltr">गर्भधारणा आणि बाळाच्या जन्मानंतरचे सुरुवातीचे 1000 दिवस त्याच्या संपूर्ण आयुष्यासाठी अतिशय महत्त्वपूर्ण असे असतात.<br>
गर्भधारणा आणि बाळाच्या जन्मानंतरचे सुरुवातीचे 1000 दिवस त्याच्या संपूर्ण आयुष्यासाठी अतिशय महत्त्वपूर्ण असे असतात. आपले बाळ हुशार <u>असावं</u>, त्याच्यात आत्मविश्वास असावा, सर्व गोष्टी अगदी सहजरित्या आत्मसात कराव्यात, त्यानं सकारात्मक दृष्टीनं आयुष्याकडे पाहावे, यासाठी प्रत्येक आईवडील धडपड करत असतात. त्याचे संगोपन योग्यरित्या व्हावं, यासाठी पालक अहोरात्र प्रयत्न करत असतात. सुरुवातीच्या दिवसांमध्ये बाळाचे योग्य त्या दिशेनं पोषण न झाल्यास त्याच्या मेंदूचा विकासात मोठे नुकसान होण्याची शक्यता असते. असे झाल्यास याची भरपाई आयुष्यभर होऊ शकत नाही.  गर्भधारणा आणि बाळाच्या जन्मानंतरच्या 1000 दिवसांतील संगोपन त्याच्या मेंदू आणि शरीराची निरोगी वाढ होण्यास आणि प्रतिकारकशक्ती वाढवण्यात महत्त्वपूर्ण भूमिका बजावतात. शारीरिक व मानसिक विकासादरम्यान संसर्ग, आजारपण यांसारख्या गंभीर समस्या उद्भवल्यास बाळाच्या शरीर व मेूंदची वाढ योग्यरित्या होत नाही. यामुळे नवीन गोष्टी शिकण्याची क्षमता नसणे, शैक्षणिक उपक्रमांमध्ये मागे पडणे, उत्साह नसणे अशा तक्रारी निर्माण होऊ शकतात.तज्ज्ञांच्या मते, प्रत्येक व्यक्तीच्या आयुष्याचं आरोग्य हे त्याच्या जन्मानंतरच्या 1000 दिवसांमध्ये करण्यात आलेल्या संगोपनावर अवलंबून असते. या कालावधीत मिळाणारे पोषण हे लठ्ठपणा, कुपोषित, आजार आणि अन्य बाबींशीदेखील संबंधित असते. नवजात बाळाच्या शरीरातील रोगप्रतिकारात्मक शक्ती वाढवण्यासाठी त्याच्या जन्मानंतर एक तासाच्या आत आईचे दूध पाजणं आवश्यक असते. दोन वर्षापर्यंत बाळाला स्तनपान करावे. आईचे दूध प्यायल्याने बाळाचे संसर्ग आणि आजारांपासून संरक्षण होते. स्तनपानामुळे बाळाला आवश्यक ती पोषकतत्त्वदेखील मिळतात. शिवाय, पचनक्रियादेखील सुधारण्यास मदत होते. आईचे दूध प्यायल्यानं मुलाचा मानसिक व शारीरिक विकास होतो व आजारांची लागण होण्याचाही धोका कमी होतो.<br>
6 महिन्यांपासून ते 18 वर्षांपर्यंत पोषणासंबंधीच्या गरज पूर्णतः बदलतात. आईच्या दूधाव्यतिरिक्त त्याला पौष्टिक आणि सकस आहार मिळणंही आवश्यक आहे. मुलांच्या शारीरिक व मानसिक आवश्यकतेनुसार त्यांना व्हिटॅमिन्स, मिनरल्ससहीत प्रोटिन्स, लोह, कार्बोहायड्रेट्सचा आहारातून पुरवठा करावा.  बाळ एक वर्षांचं झालं त्याला की त्याला/तिला कुटुंबीयांसहीत जेवण करण्याची सवय लावावी. यावेळी त्याच्या आहारात सुका मेवा, कच्च्या भाज्या, दही इत्यादी प्रमाणे पौष्टिक पदार्थांचा समावेश करावा. मात्र त्याचा आहार स्वतःहून न ठरवता डॉक्टरांचा सल्ला जरुर घ्यावा. आहारात सुका मेव्याचे प्रमाण तसे कमीच ठेवावे कारण यामध्ये प्रचंड प्रमाणात कॅलरीज् असतात. मटार, डाळी, अंडी हे प्रोटिन्सचे उत्तम स्त्रोत आहेत. याव्यतिरिक्त फळे खाण्याचीही सवय बाळाला लावावी. जसे-जसे वय वाढत जाईल, तसे-तसे बाळाला वेगवेगळ्या प्रकारच्या भाज्या खाऊ घालाव्यात. </p>
Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3123513622212727275.post-44186390148302121732018-11-23T09:43:00.004-08:002018-11-23T09:49:07.854-08:00Memory Techniques Workshop<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<span style="font-family: "calibri"; font-size: 40pt; font-weight: bold;"><span style="color: red;">Memory Techniques Workshop</span></span><span style="font-family: "calibri"; font-size: 40pt;"><br /></span><br />
<br />
<div style="direction: ltr; language: en-US; margin-bottom: 0pt; margin-left: .38in; margin-top: 6.48pt; mso-line-break-override: none; punctuation-wrap: hanging; text-align: left; text-indent: -.38in; unicode-bidi: embed; word-break: normal;">
<span style="font-size: 27.0pt;"><span style="font-family: "arial"; mso-special-format: bullet;">•</span></span><span style="font-family: "calibri"; font-size: 27pt;"><span style="color: magenta;">In memory
techniques workshop, you will learn
<br />
</span></span></div>
<div style="direction: ltr; language: en-US; margin-bottom: 0pt; margin-left: .38in; margin-top: 6.48pt; mso-line-break-override: none; punctuation-wrap: hanging; text-align: left; text-indent: -.38in; unicode-bidi: embed; word-break: normal;">
<span style="color: magenta;"><span style="font-size: 27.0pt;"><span style="font-family: "arial"; mso-special-format: bullet;">•</span></span><span style="font-family: "calibri"; font-size: 27pt;">Photographic
memory method to remember answers.</span></span></div>
<div style="direction: ltr; language: en-US; margin-bottom: 0pt; margin-left: .38in; margin-top: 6.48pt; mso-line-break-override: none; punctuation-wrap: hanging; text-align: left; text-indent: -.38in; unicode-bidi: embed; word-break: normal;">
<span style="color: magenta;"><span style="font-size: 27.0pt;"><span style="font-family: "arial"; mso-special-format: bullet;">•</span></span><span style="font-family: "calibri"; font-size: 27pt;">Technique
of remembering points of an answer. </span></span></div>
<div style="direction: ltr; language: en-US; margin-bottom: 0pt; margin-left: .38in; margin-top: 6.48pt; mso-line-break-override: none; punctuation-wrap: hanging; text-align: left; text-indent: -.38in; unicode-bidi: embed; word-break: normal;">
<span style="color: magenta;"><span style="font-size: 27.0pt;"><span style="font-family: "arial"; mso-special-format: bullet;">•</span></span><span style="font-family: "calibri"; font-size: 27pt;">Techniques
of remembering study related data. </span></span></div>
<div style="direction: ltr; language: en-US; margin-bottom: 0pt; margin-left: .38in; margin-top: 6.48pt; mso-line-break-override: none; punctuation-wrap: hanging; text-align: left; text-indent: -.38in; unicode-bidi: embed; word-break: normal;">
<span style="color: magenta;"><span style="font-size: 27.0pt;"><span style="font-family: "arial"; mso-special-format: bullet;">•</span></span><span style="font-family: "calibri"; font-size: 27pt;">Technique
of remembering 15 Words, Names, Points and recalling them in any sequence.</span></span></div>
<div style="direction: ltr; language: en-US; margin-bottom: 0pt; margin-left: .38in; margin-top: 6.48pt; mso-line-break-override: none; punctuation-wrap: hanging; text-align: left; text-indent: -.38in; unicode-bidi: embed; word-break: normal;">
<span style="color: magenta;"><span style="font-size: 27.0pt;"><span style="font-family: "arial"; mso-special-format: bullet;">•</span></span><span style="font-family: "calibri"; font-size: 27pt;">Technique
of remembering calendar of 400 years.</span></span></div>
<div style="direction: ltr; language: en-US; margin-bottom: 0pt; margin-left: .38in; margin-top: 6.48pt; mso-line-break-override: none; punctuation-wrap: hanging; text-align: left; text-indent: -.38in; unicode-bidi: embed; word-break: normal;">
<span style="color: magenta;"><span style="font-size: 27.0pt;"><span style="font-family: "arial"; mso-special-format: bullet;">•</span></span><span style="font-family: "calibri"; font-size: 27pt;">Technique
of remembering List, Appointments, day to day work.</span></span></div>
<div style="direction: ltr; language: en-US; margin-bottom: 0pt; margin-left: .38in; margin-top: 6.48pt; mso-line-break-override: none; punctuation-wrap: hanging; text-align: left; text-indent: -.38in; unicode-bidi: embed; word-break: normal;">
<span style="color: magenta;"><span style="font-size: 27.0pt;"><span style="font-family: "arial"; mso-special-format: bullet;">•</span></span><span style="font-family: "calibri"; font-size: 27pt;">Brain
Gym.</span></span></div>
<div style="direction: ltr; language: en-US; margin-bottom: 0pt; margin-left: .38in; margin-top: 6.48pt; mso-line-break-override: none; punctuation-wrap: hanging; text-align: left; text-indent: -.38in; unicode-bidi: embed; word-break: normal;">
<span style="font-family: "calibri"; font-size: 27pt;"><span style="color: magenta;"><br /></span></span></div>
<div style="direction: ltr; language: en-US; margin-bottom: 0pt; margin-left: .38in; margin-top: 6.48pt; mso-line-break-override: none; punctuation-wrap: hanging; text-align: left; text-indent: -.38in; unicode-bidi: embed; word-break: normal;">
<span style="color: black; font-family: "calibri"; font-size: 27.0pt;"><br /></span></div>
<div style="direction: ltr; language: en-US; margin-bottom: 0pt; margin-left: .38in; margin-top: 6.48pt; mso-line-break-override: none; punctuation-wrap: hanging; text-align: left; text-indent: -.38in; unicode-bidi: embed; word-break: normal;">
<span style="color: black; font-family: "calibri"; font-size: 27.0pt;"><br /></span></div>
<div style="direction: ltr; language: en-US; margin-bottom: 0pt; margin-left: .38in; margin-top: 6.48pt; mso-line-break-override: none; punctuation-wrap: hanging; text-align: left; text-indent: -.38in; unicode-bidi: embed; word-break: normal;">
<span style="color: #073763;"><span style="font-family: "calibri"; font-size: 40pt; font-weight: bold;">Super Fast </span><span style="font-family: "calibri"; font-size: 40pt; font-weight: bold;">Maths</span><span style="font-family: "calibri"; font-size: 40pt; font-weight: bold;"> Workshop</span></span><span style="font-family: "calibri"; font-size: 40pt;"><br /></span></div>
<br />
<div style="direction: ltr; margin-bottom: 0pt; margin-left: 0.38in; margin-top: 6pt; text-indent: -0.38in; unicode-bidi: embed; word-break: normal;">
<span style="font-size: 25.0pt;"><span style="font-family: "arial"; mso-special-format: bullet;">•</span></span><span style="color: #38761d;"><span style="font-family: "calibri"; font-size: 25pt;">After learning Super
Fast </span><span style="font-family: "calibri"; font-size: 25pt;">Maths</span><span style="font-family: "calibri"; font-size: 25pt;"> Techniques, we can
solve problems based on addition, subtraction, multiplication, division,
square, square root, cube, cube root quickly. </span></span></div>
<span style="color: #38761d;"><span style="font-family: "calibri"; font-size: 40pt; font-weight: bold;"></span></span><br />
<div style="direction: ltr; margin-bottom: 0pt; margin-left: 0.38in; margin-top: 6.48pt; text-indent: -0.38in; unicode-bidi: embed; word-break: normal;">
<div style="direction: ltr; margin-bottom: 0pt; margin-left: 0.38in; margin-top: 6pt; text-indent: -0.38in; unicode-bidi: embed; word-break: normal;">
<span style="color: #38761d;"><span style="font-size: 25.0pt;"><span style="font-family: "arial"; mso-special-format: bullet;">•</span></span><span style="font-family: "calibri"; font-size: 25pt;"> On
mastering Super Fast </span><span style="font-family: "calibri"; font-size: 25pt;">Maths</span><span style="font-family: "calibri"; font-size: 25pt;"> Techniques, one can
solve following problems in 10 to 15 seconds each.</span></span></div>
<div style="direction: ltr; margin-bottom: 0pt; margin-left: 0.38in; margin-top: 6pt; text-indent: -0.38in; unicode-bidi: embed; word-break: normal;">
<span style="color: #38761d;"><span style="font-size: 25.0pt;"><span style="font-family: "arial"; mso-special-format: bullet;">•</span></span><span style="font-family: "calibri"; font-size: 25pt;">569 x 893 = ?</span></span></div>
<div style="direction: ltr; margin-bottom: 0pt; margin-left: 0.38in; margin-top: 6pt; text-indent: -0.38in; unicode-bidi: embed; word-break: normal;">
<span style="color: #38761d;"><span style="font-size: 25.0pt;"><span style="font-family: "arial"; mso-special-format: bullet;">•</span></span><span style="font-family: "calibri"; font-size: 25pt;">6738.78 / 837 = ?</span></span></div>
<div style="direction: ltr; margin-bottom: 0pt; margin-left: 0.38in; margin-top: 6pt; text-indent: -0.38in; unicode-bidi: embed; word-break: normal;">
<span style="color: #38761d;"><span style="font-size: 25.0pt;"><span style="font-family: "arial"; mso-special-format: bullet;">•</span></span><span style="font-family: "calibri"; font-size: 25pt;">Squaqre</span><span style="font-family: "calibri"; font-size: 25pt;">(639) =?</span></span></div>
<div style="direction: ltr; margin-bottom: 0pt; margin-left: 0.38in; margin-top: 6pt; text-indent: -0.38in; unicode-bidi: embed; word-break: normal;">
<span style="color: #38761d;"><span style="font-size: 25.0pt;"><span style="font-family: "arial"; mso-special-format: bullet;">•</span></span><span style="font-family: "calibri"; font-size: 25pt;">Squaqre</span><span style="font-family: "calibri"; font-size: 25pt;"> root(828169) =?</span></span></div>
<div style="direction: ltr; margin-bottom: 0pt; margin-left: 0.38in; margin-top: 6pt; text-indent: -0.38in; unicode-bidi: embed; word-break: normal;">
<span style="color: #38761d;"><span style="font-size: 25.0pt;"><span style="font-family: "arial"; mso-special-format: bullet;">•</span></span><span style="font-family: "calibri"; font-size: 25pt;">Cube(89) =?</span></span></div>
<div style="direction: ltr; margin-bottom: 0pt; margin-left: 0.38in; margin-top: 6pt; text-indent: -0.38in; unicode-bidi: embed; word-break: normal;">
<span style="color: #38761d;"><span style="font-size: 25.0pt;"><span style="font-family: "arial"; mso-special-format: bullet;">•</span></span><span style="font-family: "calibri"; font-size: 25pt;">Cube root(704.969) =?</span></span></div>
<div style="direction: ltr; margin-bottom: 0pt; margin-left: 0.38in; margin-top: 6pt; text-indent: -0.38in; unicode-bidi: embed; word-break: normal;">
<span style="font-family: "calibri"; font-size: 25pt;"><br /></span></div>
<div style="direction: ltr; margin-bottom: 0pt; margin-left: 0.38in; margin-top: 6pt; text-indent: -0.38in; unicode-bidi: embed; word-break: normal;">
<span style="font-family: "calibri"; font-size: 25pt;"><br /></span></div>
<div style="direction: ltr; margin-bottom: 0pt; margin-left: 0.38in; margin-top: 6pt; text-indent: -0.38in; unicode-bidi: embed; word-break: normal;">
<span style="font-family: "calibri"; font-size: 40pt; font-weight: bold;"><span style="color: #20124d;">Mind Power Workshop</span></span><span style="font-family: "calibri"; font-size: 40pt;"><br /></span></div>
<div style="direction: ltr; margin-bottom: 0pt; margin-left: 0.38in; margin-top: 6pt; text-indent: -0.38in; unicode-bidi: embed; word-break: normal;">
<div style="direction: ltr; language: en-US; margin-bottom: 0pt; margin-left: .38in; margin-top: 4.32pt; mso-line-break-override: none; punctuation-wrap: hanging; text-align: left; text-indent: -.38in; unicode-bidi: embed; word-break: normal;">
<span style="font-size: 18.0pt;"><span style="font-family: "arial"; mso-special-format: bullet;">•</span></span><span style="font-family: "calibri"; font-size: 18pt;"><span style="color: #660000;">Subconscious
mind represents 90% of our total mind function. </span></span></div>
<div style="direction: ltr; language: en-US; margin-bottom: 0pt; margin-left: .38in; margin-top: 4.32pt; mso-line-break-override: none; punctuation-wrap: hanging; text-align: left; text-indent: -.38in; unicode-bidi: embed; word-break: normal;">
<span style="color: #660000;"><span style="font-size: 18.0pt;"><span style="font-family: "arial"; mso-special-format: bullet;">•</span></span><span style="font-family: "calibri"; font-size: 18pt;">Subconscious
mind is a vast storehouse of intelligence and power.</span></span></div>
<div style="direction: ltr; language: en-US; margin-bottom: 0pt; margin-left: .38in; margin-top: 4.32pt; mso-line-break-override: none; punctuation-wrap: hanging; text-align: left; text-indent: -.38in; unicode-bidi: embed; word-break: normal;">
<span style="color: #660000;"><span style="font-size: 18.0pt;"><span style="font-family: "arial"; mso-special-format: bullet;">•</span></span><span style="font-family: "calibri"; font-size: 18pt;">In
Mind Power workshop, you will learn How to use powers of Subconscious mind</span></span></div>
<div style="direction: ltr; language: en-US; margin-bottom: 0pt; margin-left: .38in; margin-top: 4.32pt; mso-line-break-override: none; punctuation-wrap: hanging; text-align: left; text-indent: -.38in; unicode-bidi: embed; word-break: normal;">
<span style="color: #660000;"><span style="font-size: 18.0pt;"><span style="font-family: "arial"; mso-special-format: bullet;">•</span></span><span style="font-family: "calibri"; font-size: 18pt;">How
to use subconscious mind and it’s tremendous power to bring success and
happiness into our lives.</span></span></div>
<div style="direction: ltr; language: en-US; margin-bottom: 0pt; margin-left: .38in; margin-top: 4.32pt; mso-line-break-override: none; punctuation-wrap: hanging; text-align: left; text-indent: -.38in; unicode-bidi: embed; word-break: normal;">
<span style="color: #660000;"><span style="font-size: 18.0pt;"><span style="font-family: "arial"; mso-special-format: bullet;">•</span></span><span style="font-family: "calibri"; font-size: 18pt;">Master
Mind Control Technique </span></span></div>
<div style="direction: ltr; language: en-US; margin-bottom: 0pt; margin-left: .38in; margin-top: 4.32pt; mso-line-break-override: none; punctuation-wrap: hanging; text-align: left; text-indent: -.38in; unicode-bidi: embed; word-break: normal;">
<span style="color: #660000;"><span style="font-size: 18.0pt;"><span style="font-family: "arial"; mso-special-format: bullet;">•</span></span><span style="font-family: "calibri"; font-size: 18pt;">Mind
Programming Technique
</span></span></div>
<div style="direction: ltr; language: en-US; margin-bottom: 0pt; margin-left: .38in; margin-top: 4.32pt; mso-line-break-override: none; punctuation-wrap: hanging; text-align: left; text-indent: -.38in; unicode-bidi: embed; word-break: normal;">
<span style="color: #660000;"><span style="font-size: 18.0pt;"><span style="font-family: "arial"; mso-special-format: bullet;">•</span></span><u style="text-underline: single;"><span style="font-family: "calibri"; font-size: 18pt; font-weight: bold;">Personality </span></u><u style="text-underline: single;"><span style="font-family: "calibri"; font-size: 18pt; font-weight: bold;">Development</span></u><span style="font-family: "calibri"; font-size: 18pt;">How</span><span style="font-family: "calibri"; font-size: 18pt;"> to strengthen willpower</span></span></div>
<div style="direction: ltr; language: en-US; margin-bottom: 0pt; margin-left: .38in; margin-top: 4.32pt; mso-line-break-override: none; punctuation-wrap: hanging; text-align: left; text-indent: -.38in; unicode-bidi: embed; word-break: normal;">
<span style="color: #660000;"><span style="font-size: 18.0pt;"><span style="font-family: "arial"; mso-special-format: bullet;">•</span></span><span style="font-family: "calibri"; font-size: 18pt;">How
to improve concentration</span></span></div>
<div style="direction: ltr; language: en-US; margin-bottom: 0pt; margin-left: .38in; margin-top: 4.32pt; mso-line-break-override: none; punctuation-wrap: hanging; text-align: left; text-indent: -.38in; unicode-bidi: embed; word-break: normal;">
<span style="color: #660000;"><span style="font-size: 18.0pt;"><span style="font-family: "arial"; mso-special-format: bullet;">•</span></span><span style="font-family: "calibri"; font-size: 18pt;">Self
Esteem & Self Confidence Building</span></span></div>
<div style="direction: ltr; language: en-US; margin-bottom: 0pt; margin-left: .38in; margin-top: 4.32pt; mso-line-break-override: none; punctuation-wrap: hanging; text-align: left; text-indent: -.38in; unicode-bidi: embed; word-break: normal;">
<span style="color: #660000;"><span style="font-size: 18.0pt;"><span style="font-family: "arial"; mso-special-format: bullet;">•</span></span><span style="font-family: "calibri"; font-size: 18pt;">Leadership
Skill, Motivation, Positive Thinking </span></span></div>
<div style="direction: ltr; language: en-US; margin-bottom: 0pt; margin-left: .38in; margin-top: 4.32pt; mso-line-break-override: none; punctuation-wrap: hanging; text-align: left; text-indent: -.38in; unicode-bidi: embed; word-break: normal;">
<span style="color: #660000;"><span style="font-size: 18.0pt;"><span style="font-family: "arial"; mso-special-format: bullet;">•</span></span><span style="font-family: "calibri"; font-size: 18pt;">Communication
Skill, Listening Skill</span></span></div>
<div style="direction: ltr; language: en-US; margin-bottom: 0pt; margin-left: .38in; margin-top: 4.32pt; mso-line-break-override: none; punctuation-wrap: hanging; text-align: left; text-indent: -.38in; unicode-bidi: embed; word-break: normal;">
<span style="color: #660000;"><span style="font-size: 18.0pt;"><span style="font-family: "arial"; mso-special-format: bullet;">•</span></span><span style="font-family: "calibri"; font-size: 18pt;">Body
Language, Telephone Etiquette</span></span></div>
<div style="direction: ltr; language: en-US; margin-bottom: 0pt; margin-left: .38in; margin-top: 4.32pt; mso-line-break-override: none; punctuation-wrap: hanging; text-align: left; text-indent: -.38in; unicode-bidi: embed; word-break: normal;">
<span style="color: #660000;"><span style="font-size: 18.0pt;"><span style="font-family: "arial"; mso-special-format: bullet;">•</span></span><span style="font-family: "calibri"; font-size: 18pt;">Time
Management, Stress Management
</span></span></div>
<div style="direction: ltr; language: en-US; margin-bottom: 0pt; margin-left: .38in; margin-top: 4.32pt; mso-line-break-override: none; punctuation-wrap: hanging; text-align: left; text-indent: -.38in; unicode-bidi: embed; word-break: normal;">
<span style="color: #660000;"><span style="font-size: 18.0pt;"><span style="font-family: "arial"; mso-special-format: bullet;">•</span></span><u style="text-underline: single;"><span style="font-family: "calibri"; font-size: 18pt; font-weight: bold;">How to achieve </span></u><u style="text-underline: single;"><span style="font-family: "calibri"; font-size: 18pt; font-weight: bold;">Goal</span></u><span style="font-family: "calibri"; font-size: 18pt;">Goal</span><span style="font-family: "calibri"; font-size: 18pt;"> Setting & Techniques to achieve Goal</span></span></div>
<div style="direction: ltr; language: en-US; margin-bottom: 0pt; margin-left: .38in; margin-top: 4.32pt; mso-line-break-override: none; punctuation-wrap: hanging; text-align: left; text-indent: -.38in; unicode-bidi: embed; word-break: normal;">
<span style="color: #660000;"><span style="font-size: 18.0pt;"><span style="font-family: "arial"; mso-special-format: bullet;">•</span></span><span style="font-family: "calibri"; font-size: 18pt;"> ‘Energy
Card’ Technique</span></span><br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="color: #660000;"><span style="font-family: "calibri"; font-size: 18pt;"></span></span></div>
<span style="color: #660000;"><span style="font-family: "calibri"; font-size: 18pt;">
</span></span></div>
<div style="direction: ltr; language: en-US; margin-bottom: 0pt; margin-left: .38in; margin-top: 4.32pt; mso-line-break-override: none; punctuation-wrap: hanging; text-align: left; text-indent: -.38in; unicode-bidi: embed; word-break: normal;">
<span style="color: #660000;"><span style="font-size: 18.0pt;"><span style="font-family: "arial"; mso-special-format: bullet;">•</span></span><span style="font-family: "calibri"; font-size: 18pt;">‘Screen
Play’ Technique</span></span></div>
<div style="direction: ltr; language: en-US; margin-bottom: 0pt; margin-left: .38in; margin-top: 4.32pt; mso-line-break-override: none; punctuation-wrap: hanging; text-align: left; text-indent: -.38in; unicode-bidi: embed; word-break: normal;">
<span style="color: #660000;"><span style="font-size: 18.0pt;"><span style="font-family: "arial"; mso-special-format: bullet;">•</span></span><span style="font-family: "calibri"; font-size: 18pt;">Powers
required to achieve success </span></span></div>
<div style="direction: ltr; language: en-US; margin-bottom: 0pt; margin-left: .38in; margin-top: 4.32pt; mso-line-break-override: none; punctuation-wrap: hanging; text-align: left; text-indent: -.38in; unicode-bidi: embed; word-break: normal;">
<span style="color: #660000;"><span style="font-size: 18.0pt;"><span style="font-family: "arial"; mso-special-format: bullet;">•</span></span><span style="font-family: "calibri"; font-size: 18pt;">Golden
Rules of Money</span></span></div>
<div style="direction: ltr; language: en-US; margin-bottom: 0pt; margin-left: .38in; margin-top: 4.32pt; mso-line-break-override: none; punctuation-wrap: hanging; text-align: left; text-indent: -.38in; unicode-bidi: embed; word-break: normal;">
<br /></div>
<div style="direction: ltr; language: en-US; margin-bottom: 0pt; margin-left: .38in; margin-top: 4.32pt; mso-line-break-override: none; punctuation-wrap: hanging; text-align: left; text-indent: -.38in; unicode-bidi: embed; word-break: normal;">
<span style="color: black; font-family: "calibri"; font-size: 18.0pt;"><br /></span></div>
<div style="direction: ltr; language: en-US; margin-bottom: 0pt; margin-left: .38in; margin-top: 4.32pt; mso-line-break-override: none; punctuation-wrap: hanging; text-align: left; text-indent: -.38in; unicode-bidi: embed; word-break: normal;">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgMbjz8FeLjpQXWkBUH6fC_2bgvRWluiIUKQGoDIyQO60Ig6RKf5RxsyicqQlQgqODwEX_5z6bCuFt9G-COb6tRB_VCUoGxthOWAawNDk5WHPi68VOND8pFn3-0_APpZFhDBgQyYtrTKIo/s1600/image-1539374485554.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="720" data-original-width="720" height="200" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgMbjz8FeLjpQXWkBUH6fC_2bgvRWluiIUKQGoDIyQO60Ig6RKf5RxsyicqQlQgqODwEX_5z6bCuFt9G-COb6tRB_VCUoGxthOWAawNDk5WHPi68VOND8pFn3-0_APpZFhDBgQyYtrTKIo/s200/image-1539374485554.jpg" width="200" /></a></div>
<span style="color: black; font-family: "calibri"; font-size: 18.0pt;"><br /></span></div>
<div style="direction: ltr; language: en-US; margin-bottom: 0pt; margin-left: .38in; margin-top: 4.32pt; mso-line-break-override: none; punctuation-wrap: hanging; text-align: left; text-indent: -.38in; unicode-bidi: embed; word-break: normal;">
<div style="direction: ltr; language: en-US; line-height: normal; margin-bottom: 0pt; margin-left: 0in; margin-right: 0in; margin-top: 0pt; mso-line-break-override: none; mso-vertical-align-alt: auto; punctuation-wrap: hanging; text-align: center; text-indent: 0in; unicode-bidi: embed; word-break: normal;">
<span style="font-family: "calibri"; font-size: 24pt; letter-spacing: 0pt; vertical-align: baseline;">Pro. BHAGWANT CHAVHAN</span></div>
<div style="direction: ltr; language: en-US; line-height: normal; margin-bottom: 0pt; margin-left: 0in; margin-right: 0in; margin-top: 0pt; mso-line-break-override: none; mso-vertical-align-alt: auto; punctuation-wrap: hanging; text-align: center; text-indent: 0in; unicode-bidi: embed; word-break: normal;">
<span style="font-family: "calibri"; font-size: 24pt;">Memory Expert,</span></div>
<div style="direction: ltr; language: en-US; line-height: normal; margin-bottom: 0pt; margin-left: 0in; margin-right: 0in; margin-top: 0pt; mso-line-break-override: none; mso-vertical-align-alt: auto; punctuation-wrap: hanging; text-align: center; text-indent: 0in; unicode-bidi: embed; word-break: normal;">
<span style="font-family: "calibri"; font-size: 24pt;"> Superfast Math's
Expert,</span></div>
<br />
<div style="direction: ltr; language: en-US; line-height: normal; margin-bottom: 0pt; margin-left: 0in; margin-right: 0in; margin-top: 0pt; mso-line-break-override: none; mso-vertical-align-alt: auto; punctuation-wrap: hanging; text-align: center; text-indent: 0in; unicode-bidi: embed; word-break: normal;">
<span style="font-family: "calibri"; font-size: 24pt; letter-spacing: 0pt; vertical-align: baseline;">Mind Power Expert</span></div>
</div>
<span style="font-family: "calibri"; font-size: 40pt; font-weight: bold;"></span></div>
</div>
</div>
Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3123513622212727275.post-53035721023464075402018-11-23T09:19:00.002-08:002018-11-23T09:49:26.999-08:00विद्यार्थ्यांचा सर्वांगीण विकास हेच आमचे धेय्य <div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi7cBS-dwfJetapNoOKg994vGLr_mdgEU-v7uNvO47y6GyuzusySL-u0WE2Z6UlLBHYxVY2Kuw20AKPDxogytN_fqTFv4KLA6TwV6VRzFrW54vOl4H_CVE4Bd1bLek2B7p3T6LRoPqznXo/s1600/zep+logo.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="508" data-original-width="1350" height="75" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi7cBS-dwfJetapNoOKg994vGLr_mdgEU-v7uNvO47y6GyuzusySL-u0WE2Z6UlLBHYxVY2Kuw20AKPDxogytN_fqTFv4KLA6TwV6VRzFrW54vOl4H_CVE4Bd1bLek2B7p3T6LRoPqznXo/s200/zep+logo.jpg" width="200" /></a></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<a href="https://www.blogger.com/null" name="OLE_LINK1"></a><a href="https://www.blogger.com/null" name="OLE_LINK2"></a><a href="https://www.blogger.com/null" name="OLE_LINK3"></a><a href="https://www.blogger.com/null" name="OLE_LINK4"></a><a href="https://www.blogger.com/null" name="OLE_LINK5"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK4;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK3;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK2;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK1;"><span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">वेगवेगळ्या
वयामध्ये मुलांची भावनिक प्रगल्भता</span></span></span></span></span></a><span style="mso-bookmark: OLE_LINK5;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK4;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK3;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK2;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK1;"><span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, </span></span></span></span></span></span><span style="mso-bookmark: OLE_LINK5;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK4;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK3;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK2;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK1;"><span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">भावनांचं
प्रकटीकरण बदलतं. भाषिक विकास</span></span></span></span></span></span><span style="mso-bookmark: OLE_LINK5;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK4;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK3;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK2;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK1;"><span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, </span></span></span></span></span></span><span style="mso-bookmark: OLE_LINK5;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK4;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK3;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK2;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK1;"><span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">कल्पनाशक्ती</span></span></span></span></span></span><span style="mso-bookmark: OLE_LINK5;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK4;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK3;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK2;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK1;"><span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, </span></span></span></span></span></span><span style="mso-bookmark: OLE_LINK5;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK4;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK3;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK2;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK1;"><span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">विचारशक्ती
यांमध्ये वयानुसार बदल होतात. याबाबत मानसतज्ज्ञांनी केलेल्या पाहणीतील निरीक्षणे</span></span></span></span></span></span><span style="mso-bookmark: OLE_LINK5;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK4;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK3;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK2;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK1;"><span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt;">………<br />
</span></span></span></span></span></span><span style="mso-bookmark: OLE_LINK5;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK4;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK3;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK2;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK1;"><span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">प्रत्येक मूल वाढवताना आईवडील अनेक प्रयोग करत असतात.
स्वतःच्याच मुलांमधला</span></span></span></span></span></span><span style="mso-bookmark: OLE_LINK5;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK4;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK3;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK2;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK1;"><span lang="MR" style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt;"> </span></span></span></span></span></span><span style="mso-bookmark: OLE_LINK5;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK4;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK3;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK2;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK1;"><span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">फरक
आईवडिलांना जाणवत असतो. म्हणजेच प्रत्येक मूल हे जन्मतः स्वतंत्रबुद्धी</span></span></span></span></span></span><span style="mso-bookmark: OLE_LINK5;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK4;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK3;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK2;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK1;"><span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, </span></span></span></span></span></span><span style="mso-bookmark: OLE_LINK5;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK4;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK3;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK2;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK1;"><span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">क्षमता</span></span></span></span></span></span><span style="mso-bookmark: OLE_LINK5;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK4;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK3;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK2;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK1;"><span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, </span></span></span></span></span></span><span style="mso-bookmark: OLE_LINK5;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK4;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK3;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK2;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK1;"><span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">प्रज्ञा
घेऊन जन्माला आलेलं असतं. त्यामुळे प्रत्येकाचंव्यक्तिमत्त्व स्वतंत्र असतं.मूल
वाढवायच्या काहीपारंपरिक पद्धतींबरोबर आजकाल नवीन काही प्रयोग करून मुलांमधील
क्षमतालक्षात घेऊन त्या वाढविण्याचा प्रयत्न पालक</span></span></span></span></span></span><span style="mso-bookmark: OLE_LINK5;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK4;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK3;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK2;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK1;"><span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt;">; </span></span></span></span></span></span><span style="mso-bookmark: OLE_LINK5;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK4;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK3;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK2;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK1;"><span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">तसेच
शिक्षकही करत आहेत</span></span></span></span></span></span><span style="mso-bookmark: OLE_LINK5;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK4;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK3;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK2;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK1;"><span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, </span></span></span></span></span></span><span style="mso-bookmark: OLE_LINK5;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK4;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK3;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK2;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK1;"><span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">हीखूप
आनंदाची आणि आशादायक परिस्थिती आहे</span></span></span></span></span></span><span style="mso-bookmark: OLE_LINK5;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK4;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK3;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK2;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK1;"><span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt;">; </span></span></span></span></span></span><span style="mso-bookmark: OLE_LINK5;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK4;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK3;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK2;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK1;"><span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">पण
मुलांच्या क्षमता कशा ओळखायच्याआणि त्या वाढवण्यासाठी काय प्रयत्न करायचे</span></span></span></span></span></span><span style="mso-bookmark: OLE_LINK5;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK4;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK3;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK2;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK1;"><span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, </span></span></span></span></span></span><span style="mso-bookmark: OLE_LINK5;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK4;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK3;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK2;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK1;"><span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">याबाबत
त्यांच्या मनात संभ्रमअसतो. मुलांच्या शारीरिक वाढीकडे लक्ष देण्याबरोबरच
मुलांच्या भावनिक आणिबौद्धिक विकासाचाही विचार केल्यास हा संभ्रम दूर होऊ शकतो.
जशी शारीरिक वाढटप्प्या- टप्प्याने होते</span></span></span></span></span></span><span style="mso-bookmark: OLE_LINK5;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK4;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK3;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK2;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK1;"><span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, </span></span></span></span></span></span><span style="mso-bookmark: OLE_LINK5;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK4;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK3;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK2;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK1;"><span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">तशीच
भावनिक व बौद्धिक वाढही टप्प्यानेच होते</span></span></span></span></span></span><span style="mso-bookmark: OLE_LINK5;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK4;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK3;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK2;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK1;"><span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, </span></span></span></span></span></span><span style="mso-bookmark: OLE_LINK5;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK4;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK3;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK2;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK1;"><span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">त्यामुळे
हे टप्पे विचारात घेऊन प्रयत्न केल्यास मुलांना वाढविण्याचे कामसोपे
होईल.वेगवेगळ्या वयामध्ये मुलांची भावनिकप्रगल्भता</span></span></span></span></span></span><span style="mso-bookmark: OLE_LINK5;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK4;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK3;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK2;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK1;"><span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, </span></span></span></span></span></span><span style="mso-bookmark: OLE_LINK5;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK4;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK3;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK2;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK1;"><span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">भावनांचे
प्रकटीकरण बदलतं. भाषिक विकास</span></span></span></span></span></span><span style="mso-bookmark: OLE_LINK5;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK4;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK3;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK2;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK1;"><span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, </span></span></span></span></span></span><span style="mso-bookmark: OLE_LINK5;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK4;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK3;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK2;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK1;"><span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">कल्पनाशक्ती</span></span></span></span></span></span><span style="mso-bookmark: OLE_LINK5;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK4;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK3;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK2;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK1;"><span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, </span></span></span></span></span></span><span style="mso-bookmark: OLE_LINK5;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK4;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK3;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK2;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK1;"><span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">विचारशक्ती
यांमध्ये वयानुसार बदल होतात. हे टप्पे लक्षात घेऊन मुलांशीवागण्याची पद्धत अवलंबल्यास
मुलांशी सुसंवाद वाढायला मदत होते. मुलांनामिळणाऱ्या पोषक वातावरणाबरोबरच</span></span></span></span></span></span><span style="mso-bookmark: OLE_LINK5;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK4;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK3;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK2;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK1;"><span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, </span></span></span></span></span></span><span style="mso-bookmark: OLE_LINK5;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK4;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK3;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK2;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK1;"><span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">मानसतज्ज्ञांनी
६ ते १२ वर्षांच्यामुलांबरोबर सातत्याने विविध प्रकारची माध्यमं वापरून काम
केल्यास त्याचानिश्चितपणे सकारात्मक परिणाम दीर्घ काळापर्यंत
जाणवतो.ंमुलांच्याजास्त जवळ नेऊ शकणारी माध्यमं म्हणजे खेळ</span></span></span></span></span></span><span style="mso-bookmark: OLE_LINK5;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK4;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK3;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK2;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK1;"><span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, </span></span></span></span></span></span><span style="mso-bookmark: OLE_LINK5;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK4;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK3;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK2;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK1;"><span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">गोष्टी</span></span></span></span></span></span><span style="mso-bookmark: OLE_LINK5;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK4;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK3;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK2;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK1;"><span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, </span></span></span></span></span></span><span style="mso-bookmark: OLE_LINK5;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK4;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK3;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK2;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK1;"><span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">गाणी
शिवाय मुलांच्याक्षमता विकसनासाठी विशिष्ट उद्दिष्ट ठेवून घेतलेले बौद्धिक खेळ</span></span></span></span></span></span><span style="mso-bookmark: OLE_LINK5;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK4;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK3;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK2;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK1;"><span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, </span></span></span></span></span></span><span style="mso-bookmark: OLE_LINK5;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK4;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK3;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK2;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK1;"><span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">प्रकल्पगटचर्चा
यांचा प्रभावी उपयोग मानसतज्ज्ञ मुलांबरोबर काम करताना करतात.</span></span></span></span></span></span><span style="mso-bookmark: OLE_LINK5;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK4;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK3;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK2;"><span style="mso-bookmark: OLE_LINK1;"><span lang="MR" style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></span></span></span></span></span></div>
<span style="mso-bookmark: OLE_LINK1;"></span><span style="mso-bookmark: OLE_LINK2;"></span><span style="mso-bookmark: OLE_LINK3;"></span><span style="mso-bookmark: OLE_LINK4;"></span><span style="mso-bookmark: OLE_LINK5;"></span>
<br />
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; mso-margin-bottom-alt: auto; mso-margin-top-alt: auto;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">झेप फाऊंडेशनने</span><span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;"> </span><span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">विद्यार्थांच्या
संदर्भात</span><span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;"> हेच काम करतात. यातूनच शाळेच्या
नेहमीच्या तासांपेक्षा खूपच वेगळ्या स्वरूपाचे तास इयत्ता १ली ते ४ थी या
वर्गांसाठी वर्षभर घेतले गेले.</span><span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; mso-margin-bottom-alt: auto; mso-margin-top-alt: auto;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">शाळेच्या पालक-शिक्षक संघातर्फे
मुलांच्या नैतिक सामाजिक आणि व्यक्तिमत्त्व विकासासाठी काम करण्याचा विचार मांडला
आणि हेच उद्दिष्ट समोर ठेवून प्रकल्पाची आखणी केली.</span><span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; mso-margin-bottom-alt: auto; mso-margin-top-alt: auto;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">सुरवातीचा काही काळ मुलांशी सुसंवाद
वाढविण्यासाठी गाणी</span><span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, </span><span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">गोष्टी</span><span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, </span><span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">गंमतखेळ घेतले. कृतियुक्त गाण्यांमधून</span><span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, </span><span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">गोष्ट पूर्ण करा
वगैरेमधून मुलांनामोकळे आणि बोलते करण्याचा प्रयत्न केला. त्यानंतर हळूहळू बौद्धिक
खेळांकडेमुलांना वळवायचे होते. त्याची तयारी म्हणून मुलांची स्थिरता</span><span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, </span><span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">एकाग्रता</span><span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, </span><span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">अवधानकक्षा
वाढवण्यासाठी ओंकार</span><span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, </span><span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">श्वसनाचे व्यायाम</span><span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt;">,
</span><span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">प्रार्थना याचा उपयोगकेला.</span><span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; mso-margin-bottom-alt: auto; mso-margin-top-alt: auto;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">काही काळाने मुलांचे बौद्धिक खेळ
घ्यायला सुरवात केली. ते बुद्धिमत्तेशीनिगडित पैलूंवर आधारित असतात. बुद्धिमत्ता
ही एकजिनसी नसते. पाठ्यपुस्तकाव्यतिरिक्त रोजच्या आयुष्यातही बुद्धिमत्तेचे
वेगवेगळे पैलू वापरलेजातात. गिलफोर्ड या मानसशास्त्रज्ञाने बुद्धिमत्तेचे १५० पैलू
शोधून काढलेआहेत. कल्पनाशक्ती</span><span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, </span><span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">स्मरणशक्ती</span><span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, </span><span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">बहुदिश विचार आदी पैलू हे त्यांपैकीच आहेत.या पैलूंचा विकास
करण्याच्या हेतूने बौद्धिक खेळ आखले जातात.</span><span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; mso-margin-bottom-alt: auto; mso-margin-top-alt: auto;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">नैतिक विकासाचा हेतू ठेवून केलेल्या
कामाबरोबरच इतरही काही गरजा जाणवल्या. त्यांपैकी एक म्हणजे स्वच्छतेचा प्रश्न. तो
सोडविण्यासाठीवैयक्तिक स्वच्छतेचा प्रकल्प मुलांना करायला दिला. यात स्वतःचे कपडे
स्वच्छ ठेवणे</span><span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, </span><span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">वैयक्तिक स्वच्छता इ. विषय होते. यासाठी आणि वर्तन
सुधारण्यासाठी</span><span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt;"> “</span><span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">बक्षीस-शिक्षा तंत्र</span><span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt;">’
</span><span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">वापरले.</span><span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; mso-margin-bottom-alt: auto; mso-margin-top-alt: auto;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">खेळ</span><span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt;">,
</span><span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">गोष्टी</span><span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt;">,
</span><span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">गाणी</span><span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt;">,
</span><span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">बौद्धिक खेळ</span><span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, </span><span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">प्रकल्प आदींच्या
वापरातून वर्षांच्याशेवटी मुलांमध्ये जाणवण्यासारखे बदल दिसून आले. उदा. मुलांमधील
मारामारी</span><span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, </span><span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">भांडणे कमी करण्यासाठी गोष्टींमध्ये मारामारी करणारा ससा </span><span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt;">“</span><span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">मोनू</span><span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt;">’ </span><span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">कसा वाईटअसतो आणि
त्यामुळे त्याच्याशी कोणी कसं बोलत नाही</span><span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt;">;
</span><span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">मग तुम्हाला कोणी </span><span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt;">“</span><span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">मोनू</span><span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt;">’ </span><span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">म्हटलं तर चालेल का</span><span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt;">? </span><span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">असा प्रतिप्रश्न
करून गोष्टीद्वारे वाईट वर्तणुकीचेपरिणाम त्यांच्यावर बिंबवले</span><span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, </span><span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">आणि काही काळातच
मारामारी</span><span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, </span><span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">भांडणं कमी झाली.बौद्धिक खेळाच्या सवयीमुळे आपणहून विचार करणं
सुरू झालं. प्रश्न विचारणंवाढलं. प्रकल्पसदृश बौद्धिक खेळातून मुलांमधील
नेतृत्वगुण सहकार्यवृत्तीसकल्पनाशक्ती समस्या निवारणक्षमता आदींचे निरीक्षण करता
आले.</span><span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; mso-margin-bottom-alt: auto; mso-margin-top-alt: auto;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">या वार्षिक शिबिरातील अनुभवांची
पालकांबरोबर देवाण-घेवाण करण्यासाठी आणिमुलांच्या विकासाकडे पालकांनी डोळसपणे
बघावे</span><span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, </span><span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">क्षमताविकासाचा प्रयत्नकरावा यासाठी वर्षाच्या शेवटी सुजाण
पालकत्व कार्यशाळा आयोजित केली. याकार्यशाळेला पालकांचा प्रतिसाद उत्तम होता.</span><span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; mso-margin-bottom-alt: auto; mso-margin-top-alt: auto;">
<span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><br />
</span><span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">लहान मुलांसाठी आज बाजारात खूप काही
मिळतं. खास मुलांसाठीची दुकानं आहेतआणि शॉपिंग मॉल्सही सुरू होत आहेत.
कपड्यांपासून खेळण्यांपर्यंत आणिपुस्तकांपासून विविध शैक्षणिक साधनांपर्यंत अनेक
वस्तू मुलांसाठी सहजगत्याउपलब्ध आहेत. मुलांसाठीचे कार्यक्रम प्रसारित करणाऱ्या
दूरचित्रवाणीवाहिन्या आहेत. इंटरनेटवरही मुलांसाठीच्या वेबसाइट्स आहेत. आणि आता
तरमुलांना आकर्षिक करणारे मोबाईल फोनही येत आहेत. या सर्व माध्यमांचा आणिकाही
खेळण्यांचा शिक्षणासाठी उपयोग होतोच</span><span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt;">;
</span><span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">पण ते क्षणिक ठरण्याची शक्यताअसु शकते.</span><span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><br />
</span><span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">वृत्तपत्रांमध्ये ताज्या बातम्या असतात.
प्रासंगिक लेख असतात आणि लहानमुलांसाठीची सदरेही असतात. त्यामुळे मुलांना वृत्तपत्रं
वाचण्याची सवयलावली पाहिजे. मूल सहा महिन्यांचे झाल्यापासून त्याला वृत्तपत्र
दाखविण्याससुरवात करावी. त्यामधील रंगीत छायाचित्रांकडे मुलं लगेचच आकर्षित
होतात.मुलांना कळू लागलं</span><span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, </span><span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">की त्यांना वृत्तपत्र द्यायला लागा. त्यातील रंजकबातम्या</span><span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, </span><span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">लहान मुलांसाठीचा
मजकूर वाचवून दाखवा. छोट्यांसाठी असलेली कोडीकशी सोडवायची हे सांगा. बहुतेक
वृत्तपत्रांत चित्र रंगविण्यासाठीचे सदरअसते. मुलांना चित्र रंगविण्यास सांगा.
रंगवलेल्या चित्रांची चिकटवही तयारकरा. मुलांसाठीच्या गोष्टींची कात्रणंही काढून
ठेवा. त्यांची चिकटवही करा.ही कामं करण्यासाठी मुलांना प्रोत्साहन द्या. मुलं रमू
लागतील आणिवृत्तपत्रांची आणि त्यांची गट्टी होईल. एकदा का सवय लागली</span><span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, </span><span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">की मुलं
मगवृत्तपत्राची</span><span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, </span><span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">त्यातील बालकांसाठीच्या पुरवणीची वाट पाहू लागतील. आणि
एकदावृत्तपत्र वा पुरवणी हाती आली</span><span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt;">,
</span><span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">की ते लगेचच चित्र रंगविण्यास किंवा
कोडीसोडविण्यास सज्ज होतील.वृत्तपत्रांतील</span><span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt;">
“</span><span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">ऍक्टिव्हिटी</span><span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt;">’ </span><span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">करण्याबरोबरच ते
वाचण्याची सवयही लावायला हवी. पालकांनी मुलांसमवेत किमान पाचेक मिनिटं तरी
वृत्तपत्र वाचायला हवं. मुलांनामोठ्यानं वृत्तपत्र वाचायला सांगावं. वृत्तपत्रांत
प्रसिद्ध होणाऱ्याछायाचित्रांतील व्यक्तींची ओळख करून द्या. हळूहळू मुलं स्वतःच</span><span lang="MR" style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt;"> </span><span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">छायाचित्रांतील व्यक्ती ओळखू लागतील. पावसाच्या बातम्या असल्या
तर मगमुलांना जलचक्र समजावून द्या. वृत्तपत्र वाचून झाल्यानंतर
त्यातीलमहत्त्वाच्या माहितीची कात्रणं काढण्यासही मुलांना प्रवृत्त करा</span><span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<br /></div>
Unknownnoreply@blogger.com0